When The Snow Fall...

Pády a dych berúce prekvapenia

Otvorím oči. Ako prvé uvidím osobu vedľa mňa. Soph.

Včera večer sme pozerali tie videá a zaspali. Cez seba máme prehodenú deku. Asi nás večer ešte kontrolovali. Môj notebook mám na nočnom stolíku. Pozriem sa na mobil, kde mi ukážu čas 05:34.

Hmmm... ešte furt mám čas. Asi už vstanem. Soph ma tu zo spánku furt kope a musím povedať, že strašne podarene chrápe. Ale o tom radšej pomlčím.

Lebo pozrie na mňa svojim pohľadom a je po mne. Vstanem z postele a uvedomím si, že už zajtra sú tie preteky. A so Soph sme ešte nič netrénovali.

Počas premýšľania si zoberiem veci - legíny, ktoré si dávam pod oteplováky, čierne tričko a spodné prádlo - a poberiem sa do kúpeľky. Zasa som prvá hore, takže kúpeľňu mám pre seba. Čo znamená, že robím aj raňajky.

Za obliekania a umývania sa premýšľam, čo urobím na raňajky. Po krátkej dohode so samou sebou som zvolila jednoduchú rybaciu nátierku.

Vojdem do kuchyne a začnem robiť raňajky podľa svojich predstáv. Vtedy si aj spomeniem na tie oči a hnedokukalca. Pokrútim hlavou a snažím sa svoje myšlienky dostať kade ľahšie. Veď predsa nepoznám ani jeho meno.

Pri dumaní dokončím raňajky a kedže ja neraňajkujem, tak idem zobudiť Soph lebo dneska bude dlhý deň. Plný pádov ovšem.

Už asi päť minút búcham a natriasam so Šípkovou Ruženkou a ona nič. Furt spí ako zabitá. Ale predsa radšej skontrolujem jej pulz. Fajn pulz má.

Tak vyskúšam poslednú vec, ktorá bude fungovať a musím sa pripraviť na útek.

"Prepáč Soph!" zašepkám predtým než sa vydám na samovražednú akciu.

"RAŇAJKYYYYYYYY!!!!" zakričím jej do ucha a zdrhám do kuchyne. Za sebou už iba počujem výkrik a nadávky na svoje meno. Veľmi škaredé musím podotknúť.

Keď prídem do kuchyne tam uvidím Kaju a Michala ako sa pučia od smiechu a hneď ako ma uvidia v kuchyni sa začnú smiať na plné hrdlo a ja sa k nim pridám. Soph nemá rada, keď ju niekto budí. Nie, že to nemá rada, ona to nenávidí a rovno za to zabíja. Jediný dobrý dôvod na budenie je jedlo.

"No haha!" počujem za svojim chrbtom a otočím sa a tam uvidím stáť Soph z vrabčím hniezdom na hlave. Môj smiech sa zmení na záchvat s plačom a padám na kolena s rukami na bruchu.

"Dúfam že tie raňajky budú stáť za to, Brown!" povie výhražne a ja sa začnem pomaly ukľudňovať.

"Teším sa na svah." poviem keď si k nim prisadnem. No nejem. Raňajky nikdy nejem. Dneska ideme na svah na celý deň. Teším sa.

Vlastne to je dosť slabo povedané a každý v miestnosti to vie. Som ako ten ružový Duracel zajačik. Nabitý na 1000% so životnosťou do konca života.

"My vieme Lily, tá tvoja nadšenosť sa nedá prehliadnuť." povie Kaja a Soph s Michalom prikývujú s plnými ústami. Hmmm.... gény sa nezaprú.

Po dojedení sa stane to, čo som očakávala. Všetci sa nahrnú do kúpeľky a ja sa im z kuchyne smejem. Až moc. Po chvíľke je počuť, iba tupý pád zo stoličky a tri osoby, ktoré sa ponáhľajú.

Ja rozčapená na zemi sa ešte stále smejem a keď prídu do kuchyne, tak sa až dusím od smiechu. Soph má zubnú kefku v ústach pričom jej pasta tečie dole bradov, Kaja príde s vatovým tampónom na tvár, ktorý drží v ruke. A nakoniec Michal drží vatovú tyčinku, s ktorou si utiera uši.

A všetci na mňa hľadia ako vyorané myši. No nezasmejte sa. Po rannej hygiene a ukončení záchvatov smiechu (ktoré som mala iba ja) sme všetci štyria nachystaný v chodbe a pripravený na čokoľvek.