When The Snow Fall...

Úspechy a staré zranené egá...

Chcem sa ospravedlniť... Mala som tam chybu :D ... Okay... Našla si ju AryannaKorraJackson ale to iba preto, že za iné priezvisko by si ma prihlušila :P

Je večer. Presnejšie 21:40 a po namáhavom dni sa snažím zaspať. Už tu budeme len do nedele. Čo je 5 dní. Zajtra majú preteky pokročilí a v tretí deň súťaže je vyhodnotenie.

Žiaden súťažiaci ešte nevie ako sa umiestnil. Veľmi sa bojím. Môžem povedať, že akékoľvek očakávania v tento deň sa vyplnili. A dokážem povedať, že boli nad očakávania. Vzhľadom na to, že som si myslela, že tam skolabujem alebo sa strápnim všetko by bolo asi nad očakávania.

Ale nie. My dve so Soph sme skutočne zažiarili. A navyše nás stále nikto nespoznal. Čo je len veľké plus pre nás.

*Flashback*

Už nás zaradili a označkovali číslami. Ja som 5 a Soph 7 v poradí. Dá sa povedať, že snowboardisti prevažujú nás, lyžiarov. Vlastne okrem nás sú tu ešte šiesti lyžiari a ostatní sú na snowboarde.
************

Predomnou už je len jeden chalan na boarde. Jeho výkon je fajn, ale pri schodoch spadne.

Idem ja. Začínam zábradlím, na ktorých sa otriem lyžami. Pokračujem schodmi, ktoré zlyžujem perfektne bez chyby alebo bez zaváhania.

Ide prvý skok, na ktorom urobím 360 - ku. Ide ďalšie zábradlie, ktoré prejdem tiež s istou eleganciou.

Zakončiť to musím skokom. Predomnou mám tri typy. Nízky, stredný a vysoký s veľkým výskokom. Som blázon, a preto som si vybrala tretí.

Odtiaľ som videla aj porotu a zasa mali taký upretý pohľad. To mi pripomenulo deň, keď som skákala prvý raz. Skúšala som 720-ku teda náhodou a odvtedy už aj viem prečo sa mi nepodarila. Zle som doskočila.

Som väčší blázon? Som a preto ju urobím ešte raz. Je jedno či spadnem. Lebo v mojom živote sú všetko spontánnosti a najväčšie bláznovstvá života.

Spadnem a zlomím si niečo? Nevadí. Aspoň si vyberiem svoj vlastný život.

Skáčem a už to ide. Najskôr 360 a začínam druhú. Pri dopade kolená skrčím ešte viac. Dopadám hlavne na ľavé koleno. A zvládla som to.

Podídem ku porote, kde napíšem svoje falošné meno a poberiem sa ku stanu, kde sú aj ostatní. Šatku aj prilbu si nechávam a čakám na Soph.

Tá po asi 10 minútach príde a začne:

"Ó môj bože koľko adrenalínu."

Ruky sa jej trasú a v očiach má slzy čo značí nadbytok adrenalínu. Nie je naň zvyklá ako ja lebo sa mnou to už nič nerobí.

"Nádych, výdych. Tak čo si urobila?" Potichu hovoríme v prilbách a šatkách a musíme vyzerať veľmi komicky.

"Všetko ako ty okrem 720-ky. Tak som urobila salto vpred. To by malo stačiť."

Ešte asi hodinu sme sa tam potichu rozprávali, keď vyhlásili koniec prvej časti.

Bolo zhruba pol jednej tak sme sa išli prezliecť a naobedovať. Dneska som nevidela Borisa a chalanov, ale trúfam si povedať, že určite boli v publiku.

Oni idú až zajtra. Pffff... chválenkári.

*End Flashback*

Spomínam na dneskajší deň. S úsmevom zaspávam.
***********
Všade žiara reflektorov a fotoaparáty naokolo. Všetci ma sledujú, každý môj krok.

Je mi to neprirodzené. A naraz sa jeden opýta.

"Tak ako sa voláte? Clarissa Blacková alebo Lily Brown?" A hneď druhý na to.

"A čo vaša spolujazdkyňa aka kamarátka? Je to Teresa Greenová alebo Sofia Chaseová?" A tretí.

"Vážne chodíte s Borisom Coulsonom? Alebo je to všetko kamufláž?"

"A čo si teda vyberiete... Lyžovanie alebo snowboardovanie?"

Razom som sa strhla zo sna a prudko sa posadila na posteli. Bola som celá spotená až sa mi vlasy lepili na krk a oblečenie na telo.

Obzrela som sa po hodinkách a uvidela som čas 5:21.

Nezaspím už a preto mám zasa upírske hoďky. Teraz mám dilemu. Viem, že nikto nebude hore a preto mi postačí sprcha a ísť naspäť do postele alebo mám ísť do sprchy a potom na klzisko?

Po chvíľke kedy som zvádzala vnútorný boj som sa rozhodla, že to všetko vyrieši sprcha.

A tak sa aj stalo. Zobrala som si čisté oblečenie lebo aj keby som si vybrala prvú možnosť - leňošenie - určite by som neležala v pyžame.

Sprcha bola príjemná a veľmi som si ju užila. V sprche som si nad tým lámala hlavu a tak som sa rozhodla pre možnosť druhú. Leňošiť môžem aj doma. Zobrala som si teda mobil, kľúče a slúchadlá.

Napísal som obyvateľom domu krátky odkaz - Idem na štadión. O desiatej som naspäť :). -Lily :3 - a vydala som sa na cestu.

Cesta bola krátka a so sluchátkami ešte kratšie. Cestou som počúvala Battle Cry- Imagine Dragons.

Pri budove som vytiahla kľúčiky a otvorila si. Od minula čo som tu bola - naposledy z Borisom - som si tu nechala korčule. Všetko som to tu zasvietila a obula si korčule.

Na ľad som vyšla z cieľom iba zahnať nudu. Nič špecifické a preto ma prekvapilo, keď som začala rozmýšľať nad novou choreoškou.

Nechápavo som nad sebou pokrútila a zobrala si slúchatka. Začala som korčulovať nad tou istou pesničkou akou som sem šla typu ' nech si so mnou robia nohy čo chcú'.

O to viac som bola prekvapená, keď som vymyslela vážne dobrú choreošku a vzápätí mi pesnička skončila. Dala som si dole slúchatká a vydýchala sa.

"Kurnik." Poviem, keď sa zohnem ku kolenu, ktoré začína fest bolieť. Je dosť možné, že sa zo včerajška moc nespamätal.

"Bolí?" Spýta sa hlas a ja sa trhnem od ľaku a otočím sa za hlasom. Presnejšie Borisovým hlasom.

Otočím sa a čo nevidím? Borisa a celý hokejový tím s trénerom.

"Nie v poho. Prepáčte, ja nebudem už prekážať." Poviem a myslím na ich tréning.
"Vlastne, ak ťa to koleno moc nebolí, žiadam o odvetu. To minule nebolo fér. Podcenil som ťa." Prizná a ja mám iba otvorenú pusu. Následne sa rozosmejem.

"Tak za to, že ty si podcenil dievča sa moje víťazstvo nemá počítať. Hošánku, tak na to ti môžem povedať iba jednu vec. Je mi ľúto tvojho ega." Poviem a rozosmejem sa ešte viac. Napodobnia ma aj Borisovi spoluhráči a aj tréner.

"No tak Lily. Nenechaj tak hlboko padnúť moje ego a prijmi to." Neverím. On na mňa urobil psie oči.

"Fajn. Len prosím ťa nerob to. Už nikdy." Smiala som sa až ma bolelo brucho. A nebola som jediná.

"Dobre. Urči si podmienky."

"Fajn... Hmmm... čo tak jedna na troch ako minule?"

"Beriem. A čo odmeny pri víťazov/víťazku?" Nadvihol obočie.

"Keď vyhrám ja.... Tak ma zasa pozvete na pizzu. Celkom mi chutila."

"No a keď zostávame takto pri starých odmenách, tak aj ja chcem pusu."

"Héééj. A čo my?" Spýtal sa Will, ktorý už stál vedľa Borisa aj s brankárom Chrisom. Stočili svoje pohľady na mňa.

"Na mňa nekukajte. To si dohodnite s kapitánom. Ale verte či nie pusu dávam len jednu." Zasmiala som sa a podišla ku trénerovi, ktorý mi podal hokejku.

"Hráme?"

Nová časť.... Bola som na niekoľko dňovom výlete, ale sľubujem že to už nebude sedem dní... :D

Enjoy! :)