When The Snow Fall...

Ružomberok vs. Donovaly 1/2

Po prvej tretine viedol Ružomberok. Bolo to 2:1.

Ako inak celú prvú tretinu som nadávala na chyby oboch týmov. Vážne to bolo hrozné.

No my sme sa aj tak dobre držali. Na chalanov boli vidieť prvé príznaky únavy. Pot im tiekol dole tvár a hltavými glgmi pili zo svojich fliaš.

Po krátkej prestávky kedy môžem povedať, že trénerovia oboch týmov čistili žalúdky hráčom, sa opäť vydali na ľad.

"Kurva, do riti drž ho. Prečo si ho pustil?"

"Ó môj bôže, do piče čo to stváraš?"

"Však už strieľaj!"

"Zavolám tej doktorke a vybavím ti, nie, vám všetkým vybavím tú kastráciu!"

"Veď aj ja by som ich položila na lopatky! Čo ja! Moja mama!"

"Do piče, choď do toho útočného pásma!"

A podobné vety padali na účet našeho týmu. A kto tak nadával? No predsa ja.

Vážne som nechcela, ale tie chyby, ktoré robili a ako zbytočne sa nechávali obrať o puk je mi až do plaču. Za to moje okolie sa na mne dobre zabávalo.

Bolo vidieť, že podaktorý sa skôr pozerali na moje reakcie ako na celý zápas. Moje prudké vstávanie z tvrdého sedadla alebo nezmyselné pohadzovanie rúk až sa museli všetci uhýbať.

"Will nie! Pozor!" Už bolo neskoro.

Na prelome 12 minúty druhej tretiny ten magor z druhého týmu hokejkou podkopol Willovi korčule a následne ďalší ho nejako buchol a Will urobil salto.

Prilba mu medzitým z hlavy spadla kvôli tomu buchnátu a Will spadol tvárou nadol na tvrdý a studený ľad.

Zastavilo sa mi srdce a potom som už iba rýchlo bežala dolu. Soph utekala za mnou.

Na ľade sa Dereck aj so spoluhráčmi vyškierali zatiaľ čo moji hokejisti kriesili Willa. Doktor rýchlo bežal za rovno s nami.
Soph začala plakať a stískať ruku Willovi, kým doktor obhliadal Willa.

Našťastie dýchal, ale stále bol v bezvedomí.

"Čo si myslíš, ty sukinsyn, že si práve urobil?" Penila som. Zúrila som. Mala som chuť mu niečo zlomiť.

Postavila som sa oproti nemu a aj keď som bola asi o hlavu a pol menšia kvôli jeho korčuliam nebála som sa pozerať mu rovno do očí.

"Ja nič. On mi stál v ceste." Nevinne sa usmial ten bastard.

Mne pretiekla trpezlivosť a tak som mu jednu vrazila. Presne do nosa. Jeho hlavu odhodilo nabok až skoro stratil rovnováhu na korčuliach a spadol na ľad. Lenže bohužiaľ skoro.

Chcela som mu dať ešte aj druhou stranou, ale to ma už zdržali dve mocné ruky, ktoré sa mi omotali okolo pása.

"Pusti ma! Ten sukinsyn si zaslúži viac." Bolo mi jedno kto ma drží. Hmýrila som sa, kmitala a po chvíľke sa aj vyslobodila.

Boli sme celkom hodný kus od toho sráča a tak som si pobehla a dala mu päsťou aj na druhú stranu. V nose mu puklo.

Dúfam, že ho má zlomený. Tentokrát ma išli zdržať až traja.

"Je to sráč, ktorý vie len podkopávať nohy! Prisahám bohu ako tu teraz som, že ak bude mať vážne zranenia tak ti odtrhnem gule." Kričala som a ukazovala na neho.

Dereck si iba držal nos a razom mu všetká farba z tváre mu zmizla.

"Už ma pustite. Už som kľudná a chcem ísť za Willom." Povedala som kľudne. Keď ma pustili tak som za sebou zbadala Borisa, Chrisa a Lukáša.