When The Snow Fall...

Prípravy na hokejový zápas

Takže ako je známe aj dneska ráno som mala svoje ranné hoďky. Ráno som bola hore už o pol šiestej a na klzisko ideme až na siedmu.

Sprcha alebo polhodinový spánok? Asi tá sprcha.

Zo skrine som si vytiahla čierne legíny a predĺžené krémové tričko. K tomu spodné prádlo a už som mierila do kúpeľne.

Sprcha bola dlhá a príjemne horúca a ja som po dvadsiatich minútach stála pred zrkadlom a česala som si vlasy. Dlhé hnedé vlasy mi končili niekde až pod lopatkami.

Musím ich skrátiť. Obliekla som sa a išla do kuchyne. Ňúrala som sa v chladničke a po ťažkom rozhodovaní som si urobila ľahké raňajky - rožky, maslo, šunka a kepuč (p.a. prívrženci kepuču? :3).

Napísala som odkaz - Išla som na klzisko. Nwm kedy sa vrátim, ale bez víťazstva nejdem domov! ~ Lily :**.

Obliekla som sa, korčule prehodila cez plece a so sluchátkami v ušiach vyrazila z domu. Presne o 7:56 som stála pred klziskom a podľa všetkého bola prvá.

Kľúčik z krku som si dala dole a odomkla si. Vstúpila a po obutí korčulí zasa vstúpila na ľad. Úžasný pocit.

Pochopí ma iba ten, ktorý miluje korčuľovanie aspoň z polovice tak ako ja. Neskutočný pocit stáť len na dvoch čepeliach a za pár rokov tréningu na nich skákať, točiť sa alebo vyskakovať.

Po krátkej rozcvičke - strečing plus 5 kolečok na rozohriatie - sa otvorili dvere. Dnu naklusali hokejisti a ja som s úškrnom hľadela na ich ospalé tváre.

"Dobré ráno, tréner. Ako ste sa vyspali?"

"Veľmi dobre. Ďakujem za opýtanie, Lily. A čo ty? Zmáhali ťa nočné mory?" Smutne sa na mňa usmial zatiaľ čo ja som nahodila ten najširší úsmev.

"Vôbec nie. Ja už nemám dôvod prečo by ma mali naháňať."

Chalani vstúpili na klzisko a postupne ma každý poobjímal. Nakoniec pristúpil Boris a po rannom bozku, ktorý sa skoro zvrhol ak by nás od seba nerozdelili, začali preberať taktiky na piatok.

Vzhľadom na to, že je streda a za dva dni majú zápas tak im tlieskam, že si na to konečne vzpomenuli.

"Lenže čo ak vám z tejto strany nabehne jeden hráč?" Preruším trénerovi monológ a na jeho plániku ukazujem miesto, kde by sa relatívne dokázal niekto prekĺznuť.

"Dobre. Máš pravdu. A ako by si to teda ty urobila?" Spýtal sa trpezlivo a ja som ho obdivovala, že dá aj na moje slovo.

"Jedine ak by ste urobili formáciu pyramídu. Brankár by bol stále v bránke. Ľavý a pravý obrancovia by stáli kúsok pred modrou čiarou, ale nie tak aby boli blízko bránke. Zhruba tuto niekde." Názorne som ukázala na nákres veľmi blízko modrej čiare.

"No a pravé, ľavé krídlo a stredný útočník by stáli na svojich stanoviskách na modrých čiarach. Teoreticky by boli 'nalepený' na obrancov lenže mohli by sa ľahko odpichnúť z miesta a hneď útočiť s pukom. A ešte stále to pravidlá povoľujú." Vysvetľovala som svoje myšlienkové pochody.