When The Snow Fall...

Medzikapitola :P

/Lilyin pohľad/

Dneska zasa idem do školy. Ale tentokrát som šťastná a srším optizmizmom čo si hneď všimne aj Soph keď ideme pešo do školy.

"Och nie. Ten opar lásky ešte stále lieta nad tebou." Smeje sa mi.

"Však počkaj keď to príde raz aj na teba." Vyplazím na ňu jazyk. So smiechom vchádzame do školy.

Teraz sme tretiačky a ustavičné pošťuchovanie od štvrtákov som sa nezbavila. Keby len vedeli čo som dokázala.

"Myslíš si, že príde aj na ten šampiónat do Veľkej Rače?"

Spolu so Soph zachytíme neďaleký rozhovor dvoch štvrtáčok. Chytíme záchvat smiechu lebo posledný mesiac sa nehovorí o ničom inom.

Tie preteky čo boli minulý rok na Donovaloch majú byť tento rok od 29.2 vo Veľkej Rači.

A všetci špekulujú či sa tam isté ženské Clarissa Black a Theresa Green prihlásia. A keď hej čo predvedú.

"Na čom sa akože smejete?" Nepekným pohľadom nás obdarujú štvrtáčky.

"Ale na ničom." Mávneme na nich rukou a ideme ďalej. No len ony sú hlúpe husy.

"Dereeeeck. Ona sa mi smiala." A aj keď som otočená chrbtom viem, že tá hus ukázala na mňa. Je to hus. A vlastne nie. Lebo husy sú inteligentnejšie ako ona!

"Ale ale malá Brownová sa nám vrátila z prázdnin a už vyťahuje rožky? Čo poviete chalani, nemali by sme jej ich naspäť odstrihnúť?" No čo vám poviem, Dereckovia mi strpčujú život všade kam chodím.

Čo ma od utrpenia zachráni je zvonček a tak bez otáčania pokračujem v chôdzi. Za sebou počujem už iba: "Teš sa na poobedie, Brown." Zakričí a jeho tlupa idiotov sa zasmeje.

Po líci sa mi spustí jedna slza. Ale viac už nedovolím. Ako veľmi rada by som sa teraz schovala do Borisovho objatia.

Soph vedľa mňa potichu kráča. Teda potichu aj keď viem, že má chuť kričať a trhať parchantov v zuboch. A presne viem kým by začala.

"Prečo?" Jediné čo sa ma spýta. Lenže túto debatu sme mali už toľko krát.

"A čo mám robiť proti bande nabúchaných idiotov?" Pretočím očami.

"Zavolať Borisovi?" Iba pokrútim hlavou a sadnem si do poslednej lavice. Vedľa mňa si sadne Soph.

Ako deň ide ja už pomaly zabúdam na poobedie. No ale iba pomaly. A preto keď vychádzame poobede so Soph zo školy tak ma Dereck (nie brat, ten zo školy, kapitola 2. :D to, že majú rovnaké mená som si uvedomila celkom neskoro... sorry guys :D) pritlačil o stenu.

"Teraz už nie si taká papuľnatá, čo?" Jeho odporne slizký ksicht mám hneď pred mojim krásnym ksichtíkom.

V pozadí počujem Soph kričať: "Pustite ju, nechajte ju." Pozriem sa a vidím ako ju tí dvaja idioti držia.

"Mal by si si umyť zuby, celkom ti páchne z úst." Poznamenám iba nad celou touto situáciou.

V očiach sa mu blyskne hnev.

"Štetka."

"Asi ťažko. Mala by som ťa poučiť s významom slova štetka. Štetka je žena, ľahká žena," poznamenám, pozriem na tú štvrtáčku z rána a nadvihnem jedno obočie,"ktorá poprvé nie je panna čo ja som a za druhé 'dáva' každému chalanovi na počkanie." Zasa zavadím pohľadom o ňu.

"Nechceš sa nám k niečomu priznať?" Pozerám sa stále na ňu.

"Č-čo?" Zakoktá sa štvrtáčka, ktorej meno ma vôbec nezaujíma. Soph a všetci okolo nás na mňa hľadia s otvorenou hubou.