When The Snow Fall...

*Summer edition 5*

/Po 4 týždňoch/

/Borisov pohľad/

"Budeme sa stretávať o víkendoch. A sviatkoch. A prázdninách. Mňa sa len tak ľahko nezbavíš." Zotieram Lilyine slzy, ktoré vo veľkom množstve tečú dole jej lícami.

"Ale vzťahy na diaľku ne..." Dal som jej prst na ústa.

"Lenže toto nie je vzťah na diaľku. Ja ťa budem vidieť aspoň raz za týždeň a síce mi je to strašne málo, ale čo už narobím? Ľúbim ťa. Lenže viac by ma bolelo ak by som sa ťa vzdal ako vidieť ťa len raz za týždeň." Objal som ju a bozkával jej vrch hlavy.

"Ľúbim ťa, Boris. A veľmi." Ešte raz ma pobozkala a potom ma opustila.

A to som nevedel ako dlho ju zasa neuvidím.

/Lilyin pohľad/

/Flashbacky/

1.

Tí magori (hokejisti) zaplatili paragliding. Pre mňa to nie je žiaden problém, ale počuť jačať Sofiu ako o život je celkom sranda.

Každý chalan ide sám len Will ide so Soph, ktorá mu bude kričať do ucha ako najatá a ja idem s Borisom.

Prišli sme na plochu lietadla, kde nám dávajú rýchle a stručné informácie a Borisovi a Willovi ešte dohovárajú, čo majú a čo nesmú robiť.

"Ideme?" Spýta sa ma Boris, keď podíde ku mne. Pobozká ma na čelo a chytí za ruku. Milujem to vždy keď to urobí. A on to moc dobre vie.

Naskočíme všetci do lietadla a nasledujúcu pol hodinu sa nechávame unášať adrenalínom a jakotom Sofie.

2.

Všetci až moc dobre vieme, že Donovaly sa nachádzajú na Slovensku, kde nie je žiadne more. Ani náznakom. Ale to nezabraňuje nikomu na záhradu vysypať veľa piesku a do bazénu pridať 15 kg soli.

Áno, presne to urobili aj chalani a k tomu ešte pridali 15 lehátok a v kuchyni, do ktorej sa dostali pomocou balkónových dverí robili 'kokteily'. Aj keď to väčšinou bola Coca-cola.

Potom nás pozvali na svoju pláž - ja, Soph, Tomáš s Táničkou (jeho frajerka), a naši rodičia. Boli tam ešte rodičia asi polovice hokejového týmu a aj rodičia Borisa. A niektorý chalani pozvali aj svoje polovičky. Na záhrade Borisových rodičov to aj všetko urobili.

Zo začiatku neboli vôbec šťastný, ale keď im povedali chalani, že to aj neskôr upracu a dajú im Coca-colu, zmäkli. Aj keď asi kvôli tomu nápoju to nebolo.

"Madam, váš drink." Slnečné okuliare sa mi zasunuli na špičku nosa, keď som hľadeli do čokoládových očí svojho frajera.

Úsmev, ktorým ma obdaroval by na kolená položil nejednú babu/ženu.

S tichým 'Ďakujem' a žiarivým úsmevom si pohár zoberiem a slamkou vcecnem chladivé pitie.

Ako býva na všetkých Garden party, tak aj tu nás chalani hodili do bazénu. A neskôr začalo aj pršať. Proste vydarený deň.

3.

Za štyri týždne sme toho veľa prešli. Boli sme na menšej turistickej túry, ale nakoniec sme sa na to vykašľali a išli na pizzu. Veď to nás aj zblížilo.

Aj tentokrát som mala svoju tak-trochu-fóbiu a Boris so mnou vyšiel von.

"Zatancuješ si so mnou?" Jednoduchá otázka a aj tak ma šokovala. Neschopná ani jedného slova som jednoducho prikývla a bez hudby a akéhokoľvek svetla, keďže už to vonku vyzeralo viac na tmu ako na letné popoludnia, sme tancovali.

Po pár sekundách kým sme si postupali na nohy a smiali sa na tom, sme sa konečne zosynchronizovali a tancovali ako jeden.

Bolo to magické. V jeho náručí, nakoniec aj sa objavili hviezdy na oblohe a spoločne sme sledovali ako padajú.

4.

Poznáte ten pocit, keď chcete vyhrať za každú cenu? Ja hej a ďalších 9 báb za mnou tiež.

Hráme hru dievčatá vs. chalani. Každá z dievčat si vylosuje úlohu, ktorú musí splniť so svojou polovičkou.

Máme publikum - rodičov a ostatných hokejistov, ktorý ešte nemajú frajerky. No nechcela by som.

Hry sú postavené tak, aby dostal bod iba jeden z dvojice. A toto sú dvojice, úloha, ktorú museli urobiť a kto vyhral:

Will - Soph
Chris - Evina (ako Eva :)) - Jaby Bunny (P.a. snáď som to napísala správne ;) a ak nie tak proste to s tými marshmalovnami :D) - tím chalani
Marek číslo 1 - Nikol - dívanie sa do očí bez žmurknutia - tím dievčatá
Marek číslo 2 - Christina - odkorčuľovať v čsovom limite čo najväčší úsek - tím chalani
Majo - Katka - urobiť šnúru - tím dievčatá
Erik - Júlia - zadržať dych - tím chalani
Andrej - Monča - hod na basketbalový kôš (10-krát) - tím dievčatá
Tomáš - Tatiana - stojka na rukách s pohybom - tím chalani

Na mne a Borisovi to prischlo. Bola remíza a síce sme tvorili pár, súťaživíme sme boli obaja.

"Miláčik," začnem sladkým hlasom, "rozdrvím ťa ako švába." Hodím na neho zlomyselný úškrn.

"Och ty potvorka moja, je mi ťa ľúto lebo vyhrám ja." Stáli sme oproti sebe a hľadeli si do očí. Ostatný sa radia neďaleko nás lebo povedali, že na tento stav - remíza - potreba špeciálnu úlohu.

Po chvíľke sa okolo nás postavili a vystúpil pán tréner.

"Všetci sme uznali za vhodné, že by to chcelo poriadny zápas. Dohodli sme sa na hokejovom zápase. Lenže kedže v lete by som moc toho ľadu tu nenašli, tak jazdiť budete na kolieskových korčuliach." Dohovoril a obidvaja s Borisom sme sa začali smiať.

"Zlatko, to prehráš." Žmurkol na mňa Boris.

"Miláčik, ty odtiaľto odídeš s prehrou." Pošťuchovali sme sa, ale mysleli sme to neskutočne vážne.

"Len mne sa zdá alebo to berú smrteľne vážne. Chápete, ako na život a na smrť." Poznamenal Will a všetci mu prikývli hlavami.

"Lebo toto je vážne." Povedali sme obaja naraz, hodili na seba posledný smrtiaci pohľad a išli si obuť korčule.

"Mám volať záchranku?" Spýtala sa Soph zo srandy.

"Určite." Zakričali sme obaja z rozdielných stranách ihriskan kde sme si nazúvali korčule.

"Hráte na tri víťazné. Žiadne fauly a žiadne postrkovačky. Chcem čistú hru. Ste pár, tak žiadne problémy." Zaškeril sa tréner a potom už odpískal.

A chcete vedieť kto vyhral?

Takže nová časť :)

Ospravedlňujem sa za dĺžku, ale už som chcela ísť na zimný čas.

Takže od budúcej časti sa naspäť vraciame ku zimným radovánkam... jeeeeee *detský piskľavý nadšený hlások* :D

Enjoy! :)