When The Snow Fall...

Romantická chvíľka podľa Borisa

Takže, drahý čitateľ...
menšia poznámka na začiatok.. predtým ako začneš čítať túto časť uisti sa, že si splnil nasledovné podmienky:
·Máš slúchatka v ušiach, časť obsahuje veľa videí
·Žiaden chalan/dievča ti nezlomil/a srdce, časť obsahuje priveľa romantiky
·Máš trpezlivú náladu, časť má 2100 slov, ale to kvôlim textom pesničiek
·Nemáš žiaden negatívny názor na hudobnú skupinu The Vamps, lebo časť obsahuje všetky videá práve s nimi, kvôli momentálne závislosti spisovateľky (mňa :p)
·A v okruhu dvoch metrov od seba si si zaobstaral papierové vreckovky ;)
·Pre emociálne labilné osoby- pls sadni si

Môžeš pokračovať ;) :D ....

"Vážne nevieš kde sme?" Ja iba pokrútim hlavou a pretočím očami lebo sa to pýta za posledných 5 minút asi 15-krát.

"Nepretáčaj na mňa očami. Ja som sa tu nenarodila, ja som nás sem nedotiahla." Prepichne ma tými svojimi modrými očami.

"Drahá, upokoj sa. Ak pôjdeme stále za nosom tak sa niekam určite dostaneme." Vyplazím na ňu jazyk.

"Keby nebol ten jazyk taký dobrý už by si ho nemal." Žmurkne na mňa a ja na ňu vypleštím oči.

"Čo na mňa tak kukáš?"

"Nič, nič." Hrdelne sa zasmejem.

Aby ste pochopili celú túto situáciu. Viem presne kde sa nachádzame a aj kam ideme. Len je to... prekvápko? Yop.

Tadiaľto som za posledný čas išiel nespočetne veľa krát. Chcel som aby bolo všetko dokonalé.

Keď sa les riedil tak obidvaja sme pridali na tempe. No vtedy sa na vyšliapanom chodníčku začali objavovať sviečky.

Lily sa rozšírili zreničky a hneď pozrela na mňa.

"Čo sa to tu deje?" Tak už ma prekukla.

"Prekvapenie." Nesmelo podotknem a očakávam od nej nejakú reakciu. Ona sa iba pousmeje, chytí ma za ruku a očarovane kráča vpred cestičkou.

Zhíkne a dlaň, ktorou ma nedrží si priloží k ústam zo šoku. Musím uznať, že si dali záležať.

Upravenou cestičkou tentokrát tvorili kamene, kríčky a malé kopy snehu.