When The Snow Fall...

Výhra či prehra?

Je posledný deň. Posledný deň súťaže. Som mierne nervózna. To asi každý.

Vyhlásenie má byť doobeda a poobede ideme z chalanmi na pizzu. S týmto dňom sme tu už iba 4 dni. Teším sa už na môjho bračeka.

Ohhhh... Zabudla som povedať, že je vlastne štvrtok ráno. Presnejšie 5:34. Podľa pravidiel trestu pre chalanov som ich o tom mala oznámiť, ale práve teraz potrebujem byť sama.

Zasa som mala ten prekliatý sen.

Všade žiara reflektorov a fotoaparáty naokolo. Všetci ma sledujú, každý môj krok.

Je mi to neprirodzené. A naraz sa jeden opýta.

"Tak ako sa voláte? Clarissa Blacková alebo Lily Brown?" A hneď druhý na to.

"A čo vaša spolujazdkyňa ale kamarátka? Je to Teresa Greenová alebo Sofia Chaseová?" A tretí.

"Vážne chodíte s Borisom Coulsonom? Alebo je to všetko kamufláž?"

"A čo si teda vyberiete... Lyže alebo snowboardovanie?" ...

Lenže dnes sa tam niečo pridalo.

.... Všade veľa ľudí, ktorý na mňa tlačia.

Všetci kričia: "Odpovedajte!"

No ja už nie som schopná odpovedania. Posledné čo však vidím, vnímam sú Borisové ruky, ktoré sa ma snažia zachytiť.

Potom ako prídem na klzisko už automaticky si zoberiem korčule a obujem si ich. Rozkorčuľujem sa.

Na moje prekvapenie však okolo šiestej sem prídu tri osoby.

"Ja som vám to hovoril, že tu bude." Povie Boris. Všetci traja hľadia na mňa a krútia hlavami.

"Ženská to sa nemôžeš normálne vyspať?" Zaskučí Will. Ja na neho iba vyplazím jazyk a pokračujem ďalej v korčuľovaní. Urobím piruetu a podídem ku mantinele.

Chalani sa neprezúvajú. Skôr vyzerajú, že by chceli ešte pár hodín spánku.

"Och bože vyzeráte ako zombie."

"Zatiaľ čo ty vyzeráš až moc čulo." Zamračí sa na mňa Chris.

Ja sa na to iba zasmejem a pokračujem v korčuľovaní.

/Borisov pohľad/

Bola úžasná. Každý jej pohyb bol úžasne dokonalý a všetko robila s takou elegantnosťou až to vyráža dych.

"Bože človeče... Nenápadnešie to nejde?" Šťuchne ma zľava Will a zprava Chris.

"Čo?" Robím sa hlúpym.

"Nerob sa debilom. Myslíš že sme jediný, ktorý sme si všimli tých pohľadov, ktoré na ňu hádžeš." povie Chris a pozrie na mňa ako na debila.

Ja sa zdržím komentára a ďalej sledujem Lily. Razom jej zasa zazvoní mobil. Prikorčuľuje si ku nemu a jedným pohybom po obrazovke mobilu príjme hovor.

"Tu asistentka sekretárky šefá Žilinskej pobočky plynovo vodárenských služieb. Čo si prajete?" Povie na jeden dych. Potom sa zasmeje.

"Nie, mami nepokladaj mi to. Áno, som tvoja dcéra." zasmeje sa. Má rozkošný smiech.

"Čo ja viem, tak mi never." smeje sa tak moc až spadne na ľad. Vlastne spadne na zadok a chrbát. My k nej hneď pribehneme.

"Si v poriadku?" spýtame sa jej vystrašene. Ona iba prikývne.