Je streda. A keďže dnes nepôjdeme lyžovať tak sa náš budíček posunul na 10:00. Všetci na to budú aj tak kašľať a zobudia sa až na obed.
Teda až na mňa. Odhadujete správne. Je skoro ráno a ja zasa čumím do stropu. Presnejšie je 05:34. Kašlem na to. Môžem ísť predsa na tie korčule. Oblečiem sa a urobím rannú hygienu. Všetko robím extrémne potichu, aby som nikoho nezobudila. Veď keď môžu tak nech spia.
Zoberiem si kľúčiky od štadiónu, môj kľúč odtiaľto, ktorí mi dali zo slovami: "Cíť sa tu ako doma", mobil a sluchádla, ktoré som si dala pod moju šedú mikinu. Cez plece som si prevesila korčule a slúchatká dala do uší. Na nohy som si dala zimné nízke čizmy a začala bežať smerom ku štadiónu.
Klzisko bolo zamknuté, ale ja som ho vďaka kľúčiku otvorila a ten pohľad mi vyrazil dych. Bola som tu sama a klzisko bolo rovné a vyleštené. Krása. Na strope boli svetlá, ktoré osvetľovalo iba klzisko a tribúna bola zahalená tmou. Bola to úplná krása a asi päť minút som tam stála a pozerala sa okolo seba. Na takomto klzisku som ešte nebola. V meste síce máme klzisko, ale tam sa hráva hokej každý deň čiže dostať sa tam je veľmi ťažké.
Prišla som ku lavičke, ktorá bola hneď pri vchode na ľad. Obula som si čižmy a pomaly išla na ľad.
Chvíľku som si tam postála a začala korčuľovať. Najskôr pomaly a potom som začala robiť ľahké triky. Lastovička, korčuľovanie dozadu a povedala som si, že by som mohla vyskúšať choreografiu, ktorú som si sama vymyslela.
Bola na pesničku od Fall out Boy - Centuries. Choreografia obsahovala piruety, lastovičky a menšie skoky. Korčuľovanie dozadu a menšie tanečné prvky tiež nechýbali.
~Some legends are told
Some turn to dust or to gold
But you will remember me, remember me
for centuries
And just one mistake, is all it will take
We'll go down in history
Remember me for centuries
Remember me for centuries
We've been here forever
And here's the frozen proof
I could scream forever
We are the poisoned youth
Some legends are told
Some turn to dust or to gold
But you will remember me, remember me for centuries
And just one mistake, is all it will take
We'll go down in history
Remember me for centuries
We'll go down in history
Remember me for centuries~
Na konci som sa pokúšala urobiť trik, ktorý som si sama vymyslela. Jednalo sa o premety vpred, jedno mlynské koleso a potom salto vpred. Lenže doteraz sa mi to nepodarilo a ani teraz tomu nebolo inak. Salto som urobila, ale neustála som to a preto som spadla na pravý bok a tiež aj koleno.
Mierne som vykríkla od bolesti, ale hneď som to aj utlmila, aby ma nebolo počuť. Strašne ma všetko bolelo a chcela som sa posadiť, lebo ľad je strašne studený. Lenže počula som kĺzanie korčuľami na ľade, čo znamenalo iné osoby v tomto objekte.
A som si istá, že keď som sem prišla bola som tu sama. Tak kedy a hlavne kto sa sem dostal?
Veľkým prekvapením a mini šokom bolo pre mňa, keď som zistila, že osoby je vlastne skupinka chalanov, ktorá bola na klzisku v prvý deň a tiež aj snowboardisti, ktorý boli tam, keď som spadla.
To je trapas, stále pred nimi padám. Ale tiež bol medzi nimi aj hnedokukalec, ktorý na mňa tak intenzívne kukal ako v prvý deň.
"Si v poriadku?" spýtali sa ma skoro naraz.
"Čo tu robíte?" spýtala som sa pre zmenu ja. No jasné oni sa zaujímajú o tvoj zdravotný stav a ty trepneš takú hovadinu? Bravó Lily.
"To sa môžeme spýtať aj my teba." podotkol jeden z nich.
"Mám sa fajn." povedala som a postavila sa z ľadu. Odkorčuľovala som ku lavičke, kde som mala veci, vypla pesničku a zobrala si bandáž, ktorú som si hneď pripevnila na koleno.
"A teraz odpoviete vy mne?" povedala som, keď som sa na nich otočila a povytiahla obočím.
"Ideme trénovať." povedal fakt-neviem-ktorý-z-nich ako keby to bola samozrejmosť.
"O 6 ráno?"
"Áno, problém?"
"Nie, len som o tom nevedela. Ja radšej pôjdem nebudem vám tu prekážať." povedala som a pomaly sa pratala z ľadu. Koleno ma bolelo ako šľak a čo Pán Božko nechcel koleno sa mi podlomilo a za 5 minút som sa zdrbkala druhý krát.
"Ach." povzdychla som si.
"To môžem kašlať." povedala som a nebrala ohľad na skupinku chalanov, ktorá stála kúsok odo mňa a čumela na mňa ako keby som mala päť hláv.
Za ešte stále divných pohľadov som si rozviazala šnúrky na korčuliach a len v ponožkách, ktoré som mala prešla som ten kúsok, aby som sa dostala na lavičke. Tam som si zobrala veci a otočila sa na odchod.
"Máš dobrý štýl jazdenia." povedal hnedokukalec a vlastne to bolo prvý raz čo sa dnes ozval. Mal príjemný hlas.
"Ďakujem." povedala som a asi by aj niečo povedal, ale začal mi zvoniť mobil. Braček.
Prečo volá? Takto skoro ráno? Mierne som sa zamračila a zodvihla to.
"Áno?"
"Ahoj Lily." odzdravil až prehnane milým hláskom.
"Tomáš Brown prisahám pred všetkými svedkami, ktorí stoja predo mnou že ak si mi rozbil alebo niečo roztrhal tak potom roztrhám ja teba." povedala som a pomaly som zvyšovala hlas. Začala som nervózne kráčať sem a tam.
"Prečo si myslíš sestrička? Vieš o tom že ťa veľmi ľúbim?"
"Tomáš?!" vykríkla som mierne nahnevane a zúfalo a zasa som ignorovala pohľady, ktorý opätovne venovali pozornosť mne.
"Fajn." povzdychol si.
"Odniesla si to tvoja zbierka plagátov od Imagine Dragons. Ale sestrička je mi to veľmi ľúto." povedal veľmi tenkým hláskom.
"Ty.Si.Mi.Zničil.Moje.Plagáty?!?!?" teraz som besnela ako pes. Brat nebrat. Lenže musela som sa ukľudniť lebo som tu mala nechcených divákov. Nádych. Výdych.
"Vyhlásil si vojnu, braček. Keď prídem domov teš sa na pomstu. A ver, že bude neodolateľne sladká. Nikto sa nebude chytať mojich plagátov. Pa, braček." povedala som a zakončila som to diaboľským smiechom, ktorý sa mi podaril lebo sa to ozývalo po celom štadióne. Hovor som zložila a otočila sa chrbtom chalanov, na ktorých som už aj celkom zabudla.
"Príjemné korčulovanie." pozdravila som a odišla zo štadióna.
Ďalšia časť.... Už sa celkom aj dostávame k pointe.... Teda vlastne polovici pointy tohto príbehu.... :D...
Časť neviem kedy ďalšiu pridám takže si zatiaľ (veľmi dôležité slovíčko :D ) užite túto :)
Ja viem že ten obrázok je tak trochu od veci pri tejto časti, ale berte to ako taký menší opis "hnedokukalca". :D Bože čo za prezívku som to vymyslela? :D
Btw. Tú pesničku si pustite je úžasná :3
Enjoy! :)
YOU ARE READING
When The Snow Fall...
RomanceLyžovanie? V poho.. Snowboard? Áno! Lezenie po skalách? A prečo nie? Skate? Môže byť.. Skákanie z lietadla? Chcem! Vzťah na diaľku? Som za!... počkať čo?!? Motto na prežitie: Nič nie je nemožné!! Adrenalín som ja! #65 in Romance ❤❤❤❤ Ďakujem (27.1...