Je štvrtok doobeda a so Soph sme sa opäť vrátili na lyže. Dohodli sme sa, že na snowboard pôjdeme až po súťaži.
Po menšom rozcvičení, keď sme sa zopár krát pustili zo svahu, sme konečne išli na skoky.
Chalani a Bas tam už vyčkávali v rade na dopadové vrece. (P.a. snáď viete čo myslím :D)
Zakývali nám a každý si išiel po svojom.
O štyri dni
Je pondelok. Poobede. Čas beží a nás tiež neminul preto zajtra je už súťaž. Chalanom sme povedali, že na tu súťaž nejdeme lebo lyže z požičovne zničiť nemôžem.
Ale pravdou je, že tam zajtra ideme a vlastne už sme aj zahlásené. Dnes poobede na svah nepôjdeme, aby sme si na zajtrajšok odpočinuli. V celom lyžiarskom stredisku už je cítiť nedočkavosť z pretekov.
So Soph sme v mojej izbe a práve sa chystáme. Bundy, oteplováky, lyže, rukavice, palice, prilbu... a to najdôležitejšie šatky a identifikačné štítky. Nie je to žiaden veľký závod, ale vedenie si tu potrpí na riadne formality.
No - keďže ich pozná Michal a Kaja - mohli sme sa zaregistrovať anonymne a vymyslieť si mená. Dlho sme nad tým premýšľali - a nesmejte sa - ale nakoniec sme sa zhodli že si dáme mená podľa oblečenia. Soph je Teresa Greenová a ja som Clarissa Blacková. Idem celá v čiernom. Yeah....
Šatky na tvár sme tiež zladili z kombinézami Soph - zelenobielu, Ja - proste čiernu. Všetko sme si naukladali do mojej izby lebo zajtra sa chceme ešte porozprávať pred závodom.
"Musíme ešte prebrať taktiku."
Začala túto debatu Sofia. Pozrela som na ňu spýtavo.
"Načo? Každá dáme do toho maximum. A to je všetko. Čo iné ešte chceš?"
"No ja neviem. Napríklad aké triky použijeme alebo tak. Či?" Tentoraz sa spýtavo pozrela ona na mňa.
"Presne tak.. Či. Ja teda budem improvizovať."
Každá sme sa prestriedali v kúpeľni a hodinky už ohlasovali 22:41.
"Zajtra začína súťaž o 11:00. Takže o deviatej ideme. Dáme si predtým ešte zohrievacie kolečko." Oznámi mi Soph.
"Ja neviem či v noci zaspím. Čo ty?"
"No čo ti na to poviem Lily. Idem na súťaž v freerunovom zjazdení na lyžiach pred desiatkami ľudí kde s mojou najlepšiou kámoškou ideme súťažiť pod falošnými menami. Čo myslíš. Zaspím?" Ozve sa ironicky Soph, ale stále s úsmevom na tvári. Po tomto to ani jedna nevydrží a začneme sa smiať.
"Takže nie. To je fajn. Lebo ani ja." Spustíme ďalšiu dávku smiechu.
Začne mi zvoniť mobil. Obidve sa naň pozrieme a vidíme ako na ňom svieti meno #Borisxx. Potom sa obidve pozrieme na seba a skočíme po ňom. Bohužiaľ ho do ruky chytí prvá ona.
"Áno?... Áno je tu... A ako sa máš?... Vážne nehovor.... *smiech* ... Ver mi aj ona.... No jasné.... Hej hej... Kurnik Lily daj mi pokoj!!.... Zajtra? .... Máme čas až poobede.... Doobeda? ... Ideme navštíviť známych.... Dobre... Papa... Pozdravuj Willa.... *chichotanie*... Môže snívať..."
"Na tu máš." To povedala už mne a podala mi mobil.
"Čo to kruci bolo?"
"Nič."
Priložila som si mobil k uchu a počula som nejaké šuštanie a hlasy v pozadí až som sa nakoniec ozvala ja.
"Haló?"
"Lily? Už si to konečne ty?"
"Áno? Čo si potreboval?" Usmiala som sa.
"Ja iba či ste s Sofiou v poriadku. Neboli ste dneska na svahu. A či zajtra idete na tú súťaž. Počul som ako sa o nej so Sofiou rozprávate. S chalanmi tam ideme."
"Aha. No tej súťaže sme sa vzdali. Len predsa skákať? Asi sme sa vtedy zbláznili." Soph sa tu už válala na zemi od zadržovania smiechu. A ja som do toho tiež nemala ďaleko.
"Aha. Tak sa teda asi uvidíme neskôr. Budem musieť končiť chalani vymýšľajú. Tak Ahoj." Povedal a v pozadí som už iba započula 'Ahoj Lily' 'Kto je Lily?' 'Milenci sa milujú'. Na tom som sa iba zasmiala.
"Pa." Bolo jediné čo som povedala. Zložila som mobil a hodila ho na posteľ.
"Ách." Povzdychla som si a tiež sa hodila na posteľ.
"Ako? A odkiaľ má tvoje číslo?" Zavalila ma otázkami hneď Soph.
"Mám sa fajn. A dala som mu ho."
"Jasné lebo ja som sa pýtala na to ako sa máš ty." Ironicky poznamenala. Ja som sa zasmiala.
"A ako dala? Iba tak... Veď ty nikomu nedávaš telefónne číslo. Je to .... divné." Pokračovala vo vypočúvaní.
"Nebuď zvedavá a poď spať." Zatrhla som to a ľahla si do postele. Ona pokrčila ramenami a priľahla ma.
"Dobrú." Povedala v tú istú chvíľu ako ja. "Bože prečo ja."
"Sladké sny Soph."
************************
"Dobré ráno ospalče." Zahučala mi do ucha Soph. Zamrkala som očami a čakala som kým si zvyknem na jas slnka.
"To mala byť pomsta? Nič originálnejšie nevieš?" Spýtala som sa zívajúc a pretočila sa na druhú stranu.
"Ja som ti to vravela." Počula som od dverí. Otvorila som jedno oko a videla som Kaju a Michala ako sa usmievajú a opierajú sa o zárubňu.
"Dobré ránko." Poviem a zavriem aj to jedno oko čo som mala otvorené.
"Ránko. Vstávaj dneska máte preteky." Povedala mi s úsmevom Kaja.
"Pravda." Zamrmlala som do vankúša a pomaly sa postavila z postele. Ešte v polospánku som si zo skrine zobrala tričko s dlým rukávom a čierne legíny, ktoré si dávam pod oteplováky.
Všetci vyjdu z mojej izby a ja idem do kúpeľky, kde si urobím hygienu a prezlečiem sa. Vlasy si dám vysokého copu a zatočím do drdola.
So Soph sa stretneme na chodbe a ideme na raňajky, ktoré dnes robila Sophina mama. Najeme sa a všetci sa poberieme do chodby, kde sa nachystáme.
Navlečieme sa do oteplovákov oblečieme si bundy a zapneme lyžiarky. Do ruky schytíme prilby, ktoré si nasadíme na hlavy a s lyžami ideme na svah.
Cestou si ešte nezabudneme dať na tvár, aby nás zakryli. Štítky s menami a s povolením súťažiť si pripneme na bundu.
Pod svahom ešte všetko skontrolujeme všetko a nazujeme si lyže. Rozlúčime sa s jej rodičmi. Budú nás pozorovať, ale uvidíme ich až na konci súťaže.
Je presne 10:55 keď ideme do rady na súťaž. Naša kategória je Amatéri. Je nás tam asi 20. Konkurencia je veľká.
Nováá časť.
Enjoy! :)
K&V potešia.
أنت تقرأ
When The Snow Fall...
عاطفيةLyžovanie? V poho.. Snowboard? Áno! Lezenie po skalách? A prečo nie? Skate? Môže byť.. Skákanie z lietadla? Chcem! Vzťah na diaľku? Som za!... počkať čo?!? Motto na prežitie: Nič nie je nemožné!! Adrenalín som ja! #65 in Romance ❤❤❤❤ Ďakujem (27.1...
