When The Snow Fall...

*Summer edition 1*

Je 30. júna. Za posledných pár mesiacov sa veľa vecí zmenilo.

Obidve so Soph sme úspešne dokončili druhý ročník. Obidve sme boli vyhlásené za najlepšie žiačky v našom ročníku.

Mali sme iba po jednej dvojke - ja s Biológie a Soph s Občianskej náuky.

Môj brat dokončil strednú školu. Áno aj keď s odretými kolenami, ušami a všetkým čo sa dá, urobil maturity a posúva sa ďalej.

Teraz všetci sedíme na stoličkách a počúvame riaditeľov príhovor. Je o tom ako sa nám darilo a nemohol tam nespomenúť odchádzajúcich študentov. Štvrtý ročník.

V triedach dostávame vysvedčenia a následne sa všetci vrhneme von zo školy v nádejnej vízii leta a prázdnin.

Mňa pred školským areálom čaká mamina a brat.

Soph zasa jej rodičia.

Tvária sa divne. Dokonca aj Soph sa nejako divne uculuje, ale to je možno len tým koncom školy.

Spoločne ideme do neďalekej pizzérie, kde oslávime naše vysvedčenie. Všetci sa bavíme a rozhovory neutíchajú.

Razom si spomeniem na chalanov z Donovál a prestanem sa usmievať. Mojím telom prejde pocit smútku pri spomienkach na nich.

Pred asi dvoma mesiacmi som s nimi stratila kontakt. So všetkými vrátane Willa a ja bojím, že na mňa zabudli.

Will a Soph ešte stále spolu sú. Stretavajú sa či už tam alebo tu. Ale veľmi dlho som ho nevidela.

"Lily?" Vyruší ma Tomášov hlas z rozmýšľania a ja si všimnem, že všetci na mňa hľadia s obavami v očiach.

Za posledné mesiace som sa veľmi zmenila. Smútok za chalanmi ma veľmi zmenil a už vôbec nie som to živé dievča.

Niekedy si uvedomím, že som skôr také prežívajúce zombie ako živý človek.

Dosť ma aj trápia sny. Opakujú sa a ja proti nim nemôžem nič urobiť. Skoro každú noc sa prebúdzam celá spotená a vystrašená.

To sa aj podškrtlo pod moje zdravie. Pleť mám strhanú a tmavé kruhy pod očami svietia.

Chýbajú mi. A to čo si už dlho nechcem pripustiť je, že mi chýba Boris. A veľmi.

"Áno?" Oneskorene zareagujem.

"Máme pre teba prekvapenie." Začne opatrne.

"Obidve so Soph ste tento školský rok dreli a tak sme sa na niečom dohodli." Pokračuje moja mamina.

"Vy dve, tvoj brat s jeho frajerkou, tvoja mamina a my dvaja ideme spolu na taký.... " Nevie nájsť správne slovo na vyjadrenie Kaja.

"Dvojmesačný výlet." Dokončuje po nej Michal.

"Nemohli by ste mi to už povedať po lopate? Už ma z vás bolí krk."

"IdemenaDonovalynadvamesiaceanieneberiemeakoodpoveď." Povedala Soph tak rýchlo, že som nestihla to registrovať. Plytko dýchala. Asi sa bála ako zareagujem.

"Čo?" Spýtam sa už mierne podráždene.

"Lily ideme sa porozprávať?" Spýta sa ma mamina a spoločne ideme von pred pizzerku.

Vonku je teplo a síce mám kraťasy s jemnou blúzkou, stále pociťujem začiatok leta.

"Zlatíčko odvtedy čo si prišla z Donovál v zime si sa mi veľmi zmenila." Chcela som protestovať, ale však načo sa namáhať, keď si to všetci všimli?