When The Snow Fall...

Život Lily Brown

"Narodila som sa istej žene. Jediné čo o nej viem je meno. Elizabeth. Elizabeth Michalcová. Mám aj jej fotku. Je na slnečnom pobreží a zozadu je napísané 'Leto 95, Bulharsko'. " Ostro sa nadýchla a pozrela na mňa.

"Bola nádherná. Dlhé hnedé oči, ktoré mali pravidelné vlny. Modré oči aj napriek zlej kvalite tej fotky jej svietili. Žiarili šťastím a láskou." Teraz sa pozrela na cestu pred sebou. A videl som ten pohľad ako keby mala tú fotku pred sebou.

Z pizzerky sme vyšli asi pred štvrťhodinou, ale po SMS-ke, ktorú som poslal Willovi, 'Nehľadajte nás. Za pár hodín sa vrátime.', mi prestal zvoniť mobil.

"Vedľa nej stál muž. Vyšší od Elizabeth asi o pol hlavy. Boli zlatý pár. On mal pieskové vlasy (P.a. - chápeme, že myslím farbu? :D) a oči mal tiež modré. Síce nie taká pekná modrá ako Elizabethine, ale tiež žiarili láskou."

Sústredila sa na cestu a triedila si myšlienky.

"Na tú fotky som sa dívala veľa krát. No stále boli zúfalo do seba zamilovaný a muž ju držal okolo pásu. Hneď som si to na fotke nevšimla, no žena mala vypuklé bruško. Nie tak, že je tučná alebo, že má nafuknuté brucho, ale bola...."

"Tehotná." Skočil som jej do reči keď som pochopil kam tým mieri. Ona iba prikývla.

Kým sme vyšliapali mierny kopec tak tentokrát som to bol ja, kto si triedil myšlienky.

"Čiže Dereck je tvoj brat?"

"Nevlastný." Vysvetlila pokojne.

"Ako to?" Vypúlil som jemne oči.

"Lebo otec Tomáša a moja mama mali istú aférku." Zamykalo jej kútikmi úst.

"A Dereckov otec keď sa to dozvedel tak mňa označil za pankharta a keďže Elizabeth sa ma nechcela vzdať, tak ju opustil. Aj s dvojročným Dereckom."

"Lenže v tom istom čase mal Tomáš tiež dve roky, vlastne je od Derecka starší iba o pár týždňov a Tomášov otec opustil moju maminu (Katarínu) a žil s Elizabeth." Smutne sa usmiala.

"Pri pôrode zomrela a Tomášov otec to so mnou vzdal. Vzdal sa ma. A keby nebolo dobrosrdečnosti maminy tak by som skončila v decáku." Upierala svoj pohľad do zeme.

A aj keď som jej nevidel do tváre, vedel som, že tvár má zmáčanú od sĺz, preto som si ju pritúlil ku sebe.

"Dereckov otec vychovával Derecka, Tomášov otec zdrhol do inej krajiny a mamina a Tomáš prichýlili mňa. A aj keď každý deň vidí zradu svojho muža stále ma ľúbi ako vlastnú dcéru."

Tričko som mal zmáčané od sĺz, ale aj tak som ju teraz nemohol pustiť. Bola krehká ako porcelán a bál som sa, že ak ju pustím, rozbije sa pred mojimi očami.

"Zistila som to keď som mala 7. O takom čase som začala hrať hokej a pridala som sa k ružomberskému týmu. Bývali sme blízko, asi 20 km od Ružomberka, ale mamina mi to povolila." Jej hlas sa zlomil a ani jej telo na tom nebolo lepšie. Roztriasla sa.

Začali ňou lomcovať vzlyky.

"A jeden deň keď som odchádzala domov s Dereckom a Samy (Samuel) tak oproti nám išiel Dereckov otec. A spoznal ma. Nevedela som čo sa deje a s Dereckom a Samym sme išli s ním." Triasla sa až nemohla rozprávať.

"Držal ma tam tri dni. Samymu vyhrozil aby to nikomu nehovoril, že bude mať zle a on mlčal. Nikto som mu to nezazlievala veď on zato nemohol. Ale Dereck mohol kedykoľvek niečo urobiť. A vtedy som sa začala báť ľudí. Vtedy som si vybudovala chladnokrvnosť. Už od svojich deviatich." Preto sa Samuel tváril tak previnilo.