Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

296. Príchod do Aery za dažďa a uzdravenie čakajúcich chorých

     6. október 1945
     Aj Arbela je už ďaleko. V skupine je teraz aj Filip z Arbely a ďalší učeník, ktorého, ako počujem, volajú Marek.
     Cesta je blatistá, ako keď silno prší. Obloha je zatiahnutá. Cestu do Aery pretína malá rieka, celkom hodná tohto označenia. Pretože v tejto oblasti vyčíňali prudké dažde, prekypuje vodou, ktorá však nie je blankytná, ale žlto-červenkavá, ako keby pretekala železitým terénom.
     „Počasie je teraz už zlé. Urobil si dobre, že si poslal ženy preč. Ročné obdobie už pre ne nie je vhodné, aby putovali po cestách," konštatuje Jakub.
     A Šimon Horlivec, vždy pokojný a úplne oddaný Pánovi, vyhlási: „Všetko, čo Učiteľ robí, robí dobre. Nie je hlúpy ako my. Vidí a zariaďuje všetko tak, aby to bolo najlepšie, a väčšmi pre nás, než pre seba."
     Ján je šťastný, že je po Ježišovom boku. Jeho usmievavá tvár hľadí naňho zospodu a vraví: „Si najdrahší, najlepší a najsvätejší Učiteľ, akého mala, má a bude mať zem."
     „Tí farizeji... Aké sklamanie! A to pomohlo aj zlé počasie, aby sa presvedčili, že Ján z Endoru tu ozaj nie je. Ale prečo sú voči nemu takí nepriateľskí?" To sa pýta Hermastej, ktorý si Jána z Endoru veľmi obľúbil.
     Odpovie Ježiš: „Ich nenávisť nie je zameraná proti nemu, ani kvôli nemu. On je len nástroj, ktorý používajú proti mne."
     Filip z Arbely odvetí: „Nuž, dážď ich celkom presvedčil, že je zbytočné čakať a podozrievať Jána z Endoru. Nech žije dážď! Poslúžil aj tomu, že ťa zdržal v mojom dome päť dní."
     „Ktovie, aké starosti si robia tí v Aere! Už to je veľa, že nám neprichádza naproti môj brat," povie Ondrej.
     „Naproti? Príde za nami," poznamená Matúš.
     „Nie. Išiel po ceste okolo jazera. Lebo z Gadary išiel k jazeru a nejakou loďkou do Betsaidy, aby navštívil manželku a povedal jej, že chlapec je v Nazarete a že on sa skoro vráti. Z Betsaidy k Meromskému jazeru išiel istú časť po ceste do Damasku a potom po ceste do Aery. Určite je v Aere."
     Rozhostí sa ticho. Potom Ján s úsmevom povie: „Ale tá starenka, Pane!"
     „Skoro som si myslel, že jej dopraješ radosť zomrieť na tvojej hrudi, ako Šaulovi z Kariotu,"* poznamená Šimon Horlivec.

*(Pozri v 78. kapitole.)

     „Chcem pre ňu ešte niečo lepšie. Preto počkám a povolám si ju k sebe, keď Kristus bude práve otvárať bránu do neba. Matka, útla ženička, nebude na mňa dlho čakať. Teraz žije zo svojej spomienky a s pomocou tvojho otca, Filip, jej život už nebude taký smutný. Znova žehnám teba a tvojich príbuzných."
     Jánova radosť sa zahalila mrakom temnejším než mrak pokrývajúci oblohu.
     Ježiš to zbadá a povie: „Netešíš sa, že starenka príde čoskoro do raja?"
     „Áno... ale neteší ma to, lebo to znamená, že aj ty odídeš... Prečo zomrieť, Pane?"
     „Kto sa narodil zo ženy, zomrie."
     „Budeš mať len ju, Pane?"
     „Ó, nie! Ako radostne budú kráčať tí, ktorých spasím ako Boh a ktorých som miloval ako človek..."
     Prekročia ďalšie dva potôčiky, ktoré tečú veľmi blízko vedľa seba. A keď prejdú cez kopce, na úpätí kopcov, kde začína cesta, ktorá sa tiahne údolím na sever, rozprestrie sa pred pútnikmi rovinatá oblasť, kde začína pršať.*