Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

348. Manaen informuje a ide s Ježišom do Nazareta. Ježiš odhalí premenenia Panny

     2. december 1945
     Keď vkročia na malú pláž v Kafarnaume, vítajú ich kričiace deti, ktoré sa pretekajú s lastovičkami zaujatými stavaním nových hniezd, tak rýchlo bežia z pláže k domom, jasnými hláskami štebotajúc, rozžiarené prostou radosťou detí, pre ktorých je nádherným predstavením a tajuplným predmetom mŕtva rybka nájdená na brehu či kamienok okruhliak vyhladený vlnami, ktorý pre svoju farbu pôsobí ako drahokam, alebo kvietok objavený medzi dvoma kameňmi či trblietajúci sa chrobák lapený za letu. Všetky tie nádherné veci treba ukázať mamám, aby mali účasť na radosti svojho dieťaťa.
     Ale teraz tieto ľudské lastovičky zbadali Ježiša a všetky ich lety smerujú k nemu, ktorý práve vystupuje na pláž. Na Ježiša sa znesie teplá živá lavína detských tiel, jemná reťaz nežných detských rúčok a láska detských srdiečok. Deti sa na neho natlačia, zovrú ho a zohrievajú ako príjemný oheň.
     „Mňa, mňa!"
     „Božtek!"
     „Aj mne."
     „Ježiš, mám ťa rád!"
     „Už nechoď preč na tak dlho!"
     „Prichádzal som sem každý deň, aby som zistil, či si prišiel."
     „Ja som chodieval do tvojho domu."
     „Vezmi si tento kvietok, bol pre mamku, ale dám ho tebe."
     „Ešte jeden bozk mne, a pekný. Ten prvý sa ma nedotkol, lebo Jahel ma odstrčila dozadu..."
     A hlásky stále štebocú, kým Ježiš sa pokúša prejsť cez túto sieť nežnosti.
     „Ale nechajte ho trochu na pokoji. Preč! Stačilo!" kričia učeníci a apoštoli sa usilujú uvoľniť zovretie. Ale kdeže! Sú ako liany s prísavkami! Z jednej strany ich odtiahnu, z druhej sa prisajú.
     „Nechajte ich! Nechajte! S troškou trpezlivosti prídeme," povie s úsmevom Ježiš a kráča neuveriteľne malými krokmi, aby mohol postupovať a nešliapol pritom na bosé nôžky.
     Ježiša vyslobodí z láskyplného zovretia detí príchod Manaena s ďalšími učeníkmi, medzi ktorými sú i pastieri, čo boli v Judei.
     „Pokoj tebe, Učiteľ!" zahrmí Manaen, dôstojný vo svojom nádhernom odeve, už bez zlata na čele a na prstoch, zato však s nádherným mečom po boku, ktorý vzbudí úctivý obdiv detí, čo pred týmto vznešeným rytierom odetým do purpuru a s takou nádhernou zbraňou odídu vyľakané nabok.
     A tak ho Ježiš môže objať. Aj Eliáša, Léviho, Mateja, Jozefa, Jána, Simeona a neviem koľkých ďalších.
     „Ako to, že si tu? A ako si sa dozvedel, že som sa tu vylodil?"
     „Dozvedel som sa to z kriku detí. Prebodávali steny ako šípy radosti. Ale sem som prišiel, lebo som si myslel, že sa blíži tvoja cesta do Judey a že sa jej určite zúčastnia aj ženy... Chcel som tu byť aj ja... Aby som ťa chránil, Pane, ak to nie je veľká pýcha myslieť si to. V Izraeli to vrie proti tebe. Bolí ma, že to musím povedať. Ale ty o tom vieš."
     V takomto rozhovore prídu až k domu a vojdú dnu. Pán domu s manželkou pozdravili Učiteľa a Manaen pokračuje v rozprávaní.
     „Teraz rozruch a záujem o teba prenikol všade a vyvoláva i priťahuje pozornosť aj tých najtupších, ktorí sa zaoberajú úplne odlišnými vecami ako tým, kto si. Správy o tvojom konaní prenikli za hanebné múry Macheru a do chlipných útočíšť Herodesa, či už je to jeho palác v Tiberiade, či hrady Herodiady alebo nádherné kráľovské sídlo Asmonejovcov pri Sixtovej tržnici. Prenikajú ako vlny svetla a moci prekážkami temnôt a hanebnosti, búrajú nakopené hriechy položené ako priekopy a zátarasy hanebných milostných afér na dvore a jeho krutých zločinov, strieľajú ako ohnivé šípy a píšu omnoho ťažšie slová než na Baltazárovej hostine* na steny voľných mravov spální a trónnych a hodovných siení. Vykrikujú tvoje meno, kričia o tvojej moci, o tvojej prirodzenosti a poslaní. A Herodes sa pred nimi trasie od strachu. A Herodiada sa skrúca v posteli, vystrašená, že ty si kráľ pomstiteľ, ktorý jej vezme bohatstvo a nedotknuteľnosť, ak nie aj život, ponechajúc ju napospas zástupom, ktoré vykonajú pomstu za jej mnohé zločiny. Na dvore sa trasú. Kvôli tebe. Trasú sa ľudským i nadľudským strachom. Odkedy sťali Jánovi hlavu, zdá sa, že oheň spaľuje útroby jeho vrahov. Už nemajú ani svoj úbohý predchádzajúci pokoj, pokoj prežratých prasiat, a utišujú si výčitky svedomia v opíjaní alebo v súložiach. Niet už ničoho, čo by ich uspokojilo... Sú prenasledovaní... A nenávidia sa po každej hodine lásky, presýtení a znechutení jeden druhým, vzájomne sa obviňujúc, že spáchali zločin, ktorý ich teraz znepokojuje a ktorý prekročil mieru. Salome, akoby bola posadnutá diablom, ovláda ju taká erotika, ktorá by ponižovala i otrokyňu pri žarnove. Kráľovské sídlo zapácha viac ako stoka. Herodes sa ma viackrát na teba vypytoval. A ja som mu vždy odpovedal: 'Pre mňa je Mesiáš, Kráľ Izraela z jediného kráľovského rodu, z Dávidovho. Je to Syn človeka, predpovedaný prorokmi, je Božie Slovo, ten, ktorý preto, že je Kristus, Pomazaný Boží, má právo vládnuť nad všetkým živým.' A Herodes bledne strachom, lebo cíti v tebe pomstiteľa. A keďže ho jeho dvorania utešujú a hovoria, že ty si Ján, o ktorom sa nesprávne myslí, že je mŕtvy – a strach z toho ho privádza do šialenstva –, alebo že si Eliáš alebo niektorý iný prorok z minulosti, tak zaháňa strach a výkriky svedomia zožieraného výčitkami, hovoriac: 'Nie, to nemôže byť Ján. Toho som dal ja sťať a jeho hlavu má Herodiada bezpečne schovanú. A nemôže to byť jeden z prorokov. Človek neožije, keď už raz zomrel. Ale nemôže to byť ani Kristus. Kto to hovorí? Kto to hovorí, že to je on? Kto sa odváži povedať mi, že on je kráľ jediného kráľovského rodu? Ja som kráľ! Ja! A nie iní. Mesiáša zabil Herodes Veľký, utopil sa v mori krvi, len čo sa narodil. Bol zabitý ako baránok... a mal len pár mesiacov... Počuješ ho, ako plače? Jeho bľakot mi stále kričí v hlave spolu s Jánovým krikom: »Nie je ti dovolené...« Nie je mi dovolené?! Áno. Všetko mi je dovolené, lebo ja som kráľ! Sem víno a ženy, ak Herodiada odmieta moje objatia, a nech Salome tancuje a prebudí moje zmysly vystrašené tvojím desivým rozprávaním.' A opíja sa medzi dvornými tanečnicami, kým bláznivá žena vo svojich izbách zavýja kliatby Mučeníkovi a vyhrážky tebe. A Salome vo svojich izbách spoznáva, čo znamená byť zrodená z hriechu dvoch smilníkov a súhlasiť so zločinom, ktorý spáchala tým, že vydala svoje telo necudným vášňam oplzlého ničomníka. Ale potom Herodes opäť príde k zmyslom a chce vedieť o tebe a chcel by ťa vidieť. A preto súhlasí, že chodím za tebou, v nádeji, že ťa privediem k nemu. To nikdy neurobím, nikdy neprivediem tvoju svätosť do brlohu špinavých šeliem. A chcela by ťa vidieť Herodiada, aby ťa mohla udrieť. A kričí to so svojím rydlom v rukách... A chcela by ťa spoznať Salome, ktorá ťa bez tvojho vedomia videla v Tiberiade v minulom mesiaci etaním a ktorá po tebe šalie... Taký je kráľovský palác, Učiteľ! Ale ja tam zostanem, aby som tak dozeral nad ich úmyslami s tebou."