Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

353. Druhé rozmnoženie chleba a zázrak rozmnoženia slova

     28. máj 1944, Turíce, dve hodiny ráno.
     Pokojné videnie. Vidím miesto, ktoré určite nie je nížina. Ale ani hora. Nejaké vrchy sú na východe, ale dosť vzdialené. Potom je malé údolie a ďalšie menšie vyvýšeniny. Trávnaté roviny. Vyzerajú ako prvé svahy skupiny kopcov. Pôda je dosť vyprahnutá a bez stromov. Iba nízka tráva sa zriedkavo vynára z kamenistej pôdy. Tu a tam sú skupinky veľmi nízkych tŕnistých kríkov. Na západe sa otvára rozľahlý a jasný horizont. Z prírody nevidím nič iné. Je ešte deň, ale hádam sa už chýli k večeru, lebo oblohu na západe sfarbuje zapadajúce slnko do červena, kým vrchy na východe sú už vo svetle začínajúceho súmraku fialkasté. Súmraku, v ktorom sa hlboké trhliny stávajú ešte tmavšie a vyššie časti sa sfarbujú do fialova.
     Ježiš stojí na obrovskej skale a prihovára sa veľkému, naozaj veľkému zástupu, roztrúsenému na náhornej rovine. Je obklopený učeníkmi. Z vyvýšeného miesta vyzerá ešte vyšší a vypína sa ponad zástup ľudí každého veku a spoločenského postavenia, stojaci okolo neho.
     Musel vykonať zázraky, pretože počujem, ako hovorí: „Nie mne, ale tomu, ktorý ma poslal, musíte vzdávať chvály a vďaky. A chvála nie je to, čo vychádza sťa zvuk vetra s roztržitých pier. To je to, čo vychádza zo srdca a je pravým citom vášho srdca. Také chvály sú Bohu príjemné. Nech uzdravení milujú Pána vernou láskou. A nech ho milujú i príbuzní uzdravených. Nezneužívajte dar opätovne získaného zdravia. Bojte sa viac chorôb sŕdc než telesných chorôb. A nechcite hrešiť. Lebo každý hriech je choroba. A sú aj také hriechy, ktoré môžu spôsobiť smrť. Preto všetci, ktorí teraz jasáte, nepokazte si Božie požehnanie hriechom. Skončila by sa vaša radosť, pretože zlé skutky odoberajú pokoj. A kde niet pokoja, niet ani radosti. Ale buďte svätí. Buďte dokonalí, ako to chce váš Otec. Chce to preto, lebo vás miluje, a tým, ktorých miluje, chce dať kráľovstvo. No do jeho svätého kráľovstva vojdú iba tí, ktorých urobí dokonalými vernosť Zákonu. Boží pokoj nech je s vami."
     Ježiš stíchne. Skríži si ruky na hrudi a takto pozoruje zástup okolo seba. Potom sa poobzerá dookola. Pozdvihne oči k pokojnej oblohe, ktorá v hasnúcom svetle čoraz viac tmavne. Premýšľa. Zostúpi zo skaly. Hovorí s učeníkmi. „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú už čo jesť. Sme ďaleko od každej dediny. Obávam sa, aby tí najslabší nepoomdlievali na ceste, ak ich prepustím hladných."
     „Ako to chceš urobiť, Učiteľ? Veď sám vravíš, že sme ďaleko od každej dediny. Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba? A kto by nám dal toľko peňazí, aby sme ho nakúpili pre všetkých?"
     „Nemáte nič so sebou?"
     „Máme niekoľko rýb a zopár kúskov chleba. Zvyšok nášho jedla. Ale to nevystačí pre nikoho. Ak ho dáš tým, čo sú nablízku, vznikne rozruch. Nás zbavíš jedla a nepomôžeš nikomu." To prehovoril Peter.
     „Prineste mi, čo máte."
     Prinesú košík so siedmimi kúskami chleba. Nie sú to ani celé bochníky. Vyzerajú ako hrubé krajce nakrájané z veľkých bochníkov. A rybky, to je hrsť rybičiek opečených na ohni.
     „Usaďte zástup do skupín po päťdesiatich a povedzte im, aby boli pokojní a ticho, ak sa chcú najesť."
     Niektorí učeníci vystupujú na skaly, iní chodia pomedzi ľudí, ale nastoliť poriadok podľa Ježišovej žiadosti im dá poriadne zabrať. Ako-tak sa im to podarí. Zopár detí fňuká, lebo sú hladné a ospalé, niektoré mrnčia, lebo od matky či iného príbuzného padlo kde-tu dajaké zauchu, aby ich donútili poslúchať.
     Ježiš vezme chlieb, pravdaže nie všetok, len dva kúsky, každý do jednej ruky a vzdáva vďaky, potom ich položí a požehná. Vezme i rybky, ktorých je tak málo, že sa takmer všetky zmestia do dlaní jeho dlhých rúk. Aj tie obetuje, potom ich položí a požehná.
     „A teraz vezmite, choďte pomedzi zástup a dajte každému. Štedro."
     Učeníci poslúchnu.
     Ježiš stojí, pozoruje ich a usmieva sa. Jeho biela postava sa týči nad ľudom sediacim v širokých kruhoch po celej rovine.
     Učeníci chodia a chodia, stále ďalej. Dávajú a dávajú. A košík je stále plný jedla. Ľudia jedia, zatiaľ čo sa chýli k večeru a zavládne hlboké ticho a blažený pokoj.

   

     Ježiš hovorí:
     „Toto je ďalšia vec, ktorá potrápi premúdrených doktorov – vysvetlenie, ktoré dávam k tomuto evanjeliovému videniu. Nedávam ti meditovať o mojej moci a dobrote. Ani o viere a poslušnosti učeníkov. Nič z toho. Chcem ti poukázať na analógiu príbehu s dielom Ducha Svätého.
     Pozri, ja dávam svoje slovo. Dávam všetko, čo môžete pochopiť a osvojiť si, aby ste z toho mali pokrm pre dušu. Ale vy ste takí ťarbaví od námahy a vyčerpania, že nemôžete prijať všetku výživu, ktorá je v mojom slove. Potrebovali by ste jej tak veľmi veľa! Ale nie ste schopní prijať z nej veľa. Ste veľmi chudobní na duchovné sily! Slovo vás ťaží a pritom vám nedáva krv a silu. A vtedy Duch urobí pre vás zázrak. Duchovný zázrak rozmnoženia slova. Objasňuje vám ho, a tak ho rozmnožuje, vysvetľuje všetky i tie najskrytejšie významy takým spôsobom, že vás nezaťaží ťarcha, ktorá by vás zgniavila a pritom neposilnila, a živí vás, takže už nepadnete od vyčerpania na púšti života.
     Sedem chlebov a niekoľko rybiek!
     Vyučoval som tri roky a ako hovorí môj milovaný Ján,* 'keby sa mali dopodrobna opísať všetky slová, ktoré som povedal, a zázraky, ktoré som urobil, aby som vám dal výdatný pokrm, ktorý by vás mohol bez slabostí voviesť až do kráľovstva, na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.' Ale i keby sa to vykonalo, nemohli by ste prečítať také množstvo kníh. Nečítate ani, ako by ste mali, ani tú trochu, čo o mne napísali. A to je jediná vec, ktorú by ste mali poznať, ako poznáte najpotrebnejšie slová od svojho najútlejšieho veku.

*(Pozri Jn 21, 25.)

     Takže prichádza Láska a rozmnožuje. Aj jemu, ktorý je Jeden so Mnou a Otcom, 'je ľúto zástupu – vás, ktorí umierate od hladu' a zázrakom, ktorý sa opakuje po celé stáročia, rozmnožuje dvojnásobne, desaťnásobne a stonásobne význam, svetlo a výživu každého môjho slova. A takto dostávate nevyčerpateľný poklad nebeského pokrmu. Ponúka vám ho milosrdná Láska. Nebojte sa nabrať z neho. Čím viac bude vaša láska z neho naberať, tým viac bude pokrmu – ovocia Lásky.
     Boh nie je obmedzený vo svojom bohatstve a možnostiach. Vy ste obmedzení. On nie. On je nekonečný. Vo všetkých svojich dielach. Aj v tom, že vám môže dať v každej chvíli a v každej udalosti to svetlo, ktoré potrebujete práve v danom okamžiku. A tak, ako v deň Turíc Duch vyliaty na apoštolov spôsobil, že ich slovám rozumeli Parti, Médi, Skýti, obyvatelia Kapadócie, Pontu a Frýgie, a podobne v rodnom jazyku i Egypťania, Rimania, Gréci a Líbyjčania, rovnako i vás tým istým slovom Duch poteší, ak budete plakať, tým slovom vám poradí, keď o to poprosíte, a to slovo sa bude spolu s vami radovať pri vašej radosti.
     Ó! Kiež vám Duch naozaj objasní vetu: 'Choď v pokoji a nechci už hrešiť.' Táto veta je odmenou pre toho, kto nehrešil, povzbudením pre toho, ktorý je ešte slabý, ale nechce hrešiť, je odpustením pre toho, kto sa kajá, napomenutím zmierneným milosrdenstvom pre toho, kto má iba zárodok ľútosti. A je to iba jedna veta. Jedna z najjednoduchších. A koľko ich je v mojom evanjeliu! Koľko je takých, ktoré sa ako púčiky kvetov po daždi a jarnom slniečku roztvoria v hojnosti na konári, kde predtým bol rozkvitnutý iba jeden, a pokryjú ho celý pre radosť tých, ktorý ich obdivujú!
     Odpočívaj teraz. Pokoj Lásky nech je s tebou."