Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

342. V Kedese. Proroctvo Habakuka. Farizeji žiadajú znamenie

     26. november 1945
     Mesto Kedes je postavené na malom kopci, trocha oddelenom od dlhej horskej reťaze, ktorá sa východne od neho tiahne zo severu na juh. Paralelná reťaz kopcov, tiahnuca sa tiež zo severu na juh, je i na jeho západnej strane. Sú to dve paralelné línie, ktoré sa však v strednej časti zužujú a vytvárajú takmer podobu písmena X. V najužšom mieste, bližšie k východnej než k západnej horskej reťazi, je vrch, na ktorého svahoch sa mesto Kedes rozprestiera od vrcholu až dolu po takmer rovných svahoch a dominuje sviežemu zelenému údoliu, veľmi úzkemu na východe a širšiemu na západe.

     Je to pekné mesto obohnané hradbami, s malebnými domami a skvostnou synagógou. Veľkolepá je aj fontána s mnohými tryskami, výdatne chrliacimi čerstvú vodu do nádrže, z ktorej odtekajú malé jarčeky napájajúce ďalšie fontány alebo azda záhrady, neviem.
     Ježiš vchádza do mesta v deň trhu. Ruku už nemá obviazanú, ale na jej chrbte má ešte hnedú chrastu a širokú modrinu. Aj Jakub Alfejov má červenohnedú chrastičku na spánku a okolo nej širokú modrinu. Ondrej a Jakub Zebedejov, ktorí neboli tak veľmi zranení, už nemajú nijaké znaky po prekonanom dobrodružstve a rýchlo kráčajú, obzerajúc sa dookola, zvlášť vedľa seba a za seba, keďže sa rozostavili blízko Ježiša, pred ním a za ním. Mám dojem, že sa zastavili na mieste, opísanom včera, či v jeho okolí na dva či tri dni, azda aby si odpočinuli alebo aby boli v dostatočnej vzdialenosti od rabínov v obave, že by sa títo mohli vydať do kľúčových miest v nádeji, že ich chytia do pasce a ešte im uškodia. Aspoň tak som vyrozumela z ich rozhovorov.
     „Ale toto je mesto útočišťa!" povie Ondrej.
     „Práve oni ti budú rešpektovať útočište a svätosť nejakého miesta! Aký si naivný, brat môj!" odpovie mu Peter.
     Ježiš je medzi Júdom a Judášom. Pred ním na čele je Jakub a Ján, potom ďalší Jakub s Filipom a Matúšom. Za ním idú Peter, Ondrej a Tomáš. Poslední sú Šimon Horlivec a Bartolomej.
     Všetko ide dobre, kým nevojdú na krásne námestie, ono námestie s fontánou a synagógou, na ktorom je veľa ľudí debatujúcich o svojich záležitostiach. Trh je nižšie, v juhozápadnej časti mesta, kde sa hlavná cesta vedúca z juhu stretá s cestou zo západu, po ktorej prišiel Ježiš. Obidve cesty sa spájajú v pravom uhle do jedinej, ktorá prechádza popod bránu, až sa rozšíri do rozľahlého obdĺžnikovitého námestia, kde sú osly, predavači látok, kupci a zvyčajný ruch a hluk...
     Ale keď prídu na toto najkrajšie námestie, začnú ťažkosti. Myslím, že námestie je srdcom mesta, nie tak ani preto, že je v rovnakej vzdialenosti od obvodu hradieb, ako kvôli tomu, že tu pulzuje duchovný a obchodný život mesta. To zdôrazňuje aj jeho vyvýšená, dominantná poloha nad mestom, ktorá ho predurčuje na obranu – ako citadelu. Ako svorka vrčiacich psov, čo striehnu, aby sa vrhli na bezbranné šteniatko, alebo lepšie ako lovecké psy na postriežke za zverou, ktorej pach zacítili vo vzduchu, sa početná skupina farizejov a saducejov, ku ktorej sa primiešala na ochutenie aj hŕstka rabínov, ktorí boli v Giskale a medzi ktorými je i Oziel, opiera o široký a bohato sochami i ornamentami ozdobený portál synagógy. A ihneď si navzájom ukazujú na Ježiša a apoštolov.
     „Ach beda, Pane! Aj tu sú!" zvolá preľaknutý Ján a obráti sa dozadu, aby to povedal Ježišovi.
     „Neboj sa. Choď nebojácne dopredu. Ale ak sa niekto z vás necíti, aby čelil tým darebákom, nech sa vráti do hostinca. Rozhodne chcem hovoriť tu, v tomto starom levitskom a útočištnom meste."
     Všetci zaprotestujú: „Učiteľ, čo si myslíš, že ťa necháme samého?! Nech nás zabijú všetkých, ak chcú. Ale my budeme znášať s tebou tvoj údel."
     Ježiš prejde popred nepriateľskú skupinu a postaví sa k múru záhrady, z ktorej padajú biele kvietky z rozkvitnutej hrušky. Tmavý múr a biely oblak tvoria obrys a korunu Ježišovi, pred ktorým sú jeho dvanásti apoštoli.
     Ježiš začne rozprávať: „Ó, vy, tu zhromaždení, poďte počúvať dobrú zvesť, lebo užitočnejšie než obchody a peniaze je získať nebeské kráľovstvo." Jeho krásny burácajúci hlas naplní námestie a prinúti ľudí obrátiť sa k nemu.
     „Ó, veď to je galilejský Rabbi!" povie ktosi. „Poďte, poďme si ho vypočuť. Možno urobí aj zázrak."
     A iný: „Ja som ho videl urobiť zázrak v Betgine. A ako dobre hovorí! Nie ako tie dravé jastraby a tie falošné hady."
     Ježiša čoskoro obklopí zástup. A naďalej rozpráva pozorným poslucháčom.
     „V srdci tohto levitského mesta nechcem pripomínať Zákon. Viem, že ho máte vo svojich srdciach ako len v máloktorých mestách Izraela. A svedčí o tom i poriadok, ktorý som si v ňom všimol, a poctivosť, o ktorej mi podali dôkazy obchodníci, u ktorých som nakúpil jedlo pre seba a pre svoje malé stádo, ako aj táto synagóga, vyzdobená, ako sa patrí na miesto, kde sa uctieva Boh. Ale vo vás je jedno miesto, kde sa tiež uctieva Boh, miesto, v ktorom sú najsvätejšie túžby a kde zaznievajú najnežnejšie slová nádeje našej viery a najvrúcnejšie modlitby, aby sa nádej premenila na skutočnosť. Je to duša. To je to sväté a jedinečné miesto, kde sa hovorí o Bohu a s Bohom v očakávaní, aby sa naplnil prísľub. Ale prísľub sa už naplnil. Izrael už má svojho Mesiáša, ktorý vám prináša slovo a uistenie, že nastal čas milosti, že vykúpenie sa priblížilo, že Spasiteľ je medzi vami, že neporaziteľné kráľovstvo sa začína.
     Koľkokrát ste počuli čítať z proroka Habakuka! A tí medzi vami, čo najviac meditujú, šepkali: 'Ja tiež môžem povedať: »Dokedy mám volať, Pane, a nevyslyšíš?«' Izrael takto vzdychá už po stáročia. Ale teraz Spasiteľ prišiel. Dochádza k pádu veľkej lúpeže, nekonečného trápenia, neporiadku a nespravodlivosti, ktorú spôsobil Satan, lebo Boží Vyslanec navracia človeku jeho dôstojnosť Božieho syna a spoludediča Božieho kráľovstva. Pozrime sa na Habakukovo proroctvo novými očami a zistíme, že ono svedčí o mne, a už hovorí jazykom dobrej zvesti, ktorú prinášam synom Izraela.
     Ale ja musím nariekať: 'Ochromuje sa zákon a nikdy neprerazí právo, lebo bezbožník obchádza spravodlivého, preto vychádza pokrivené právo.' A nariekam veľmi bolestne. Nie tak kvôli sebe, lebo ja som nad ľudským súdom, ale kvôli tým, ktorí sa svojím odporom odsudzujú, a kvôli tým, ktorých títo odporcovia zvádzajú z pravej cesty. Prekvapuje vás, čo vravím? Medzi vami sú obchodníci z ďalších miest Izraela. Tí vám môžu povedať, že neklamem. Neklamem, lebo nevediem život v protiklade s tým, čo vyučujem, neklamem, lebo konám to, čo sa očakáva, aby konal Spasiteľ, ani neklamem, keď hovorím, že ľudský odpor sa stavia proti súdu Boha, ktorý ma poslal, a proti súdu pokorných a úprimných zástupov, ktoré ma počúvali a spoznali ako toho, kto som."
     Niektorí v zástupe šepkajú: „To je pravda! To je naozaj pravda! My, obyčajní ľudia, ho chceme a považujeme ho za svätého. Ale oni (a ukazujú na farizejov a ich druhov) sú voči nemu nepriateľskí."
     Ježiš pokračuje: „A pre tento odpor sa prestupuje Zákon a bude sa prestupovať stále viac, až bude zrušený, aby sa spáchala najvyššia nespravodlivosť, ktorá však nepotrvá dlho. A blahoslavení tí, ktorí počas krátkeho strašného zastavenia, keď sa bude zdať, že odporcovia nado mnou zvíťazili, dokážu i naďalej veriť v Ježiša z Nazareta, v Božieho Syna, v Syna človeka, predpovedaného prorokmi. Ja by som mohol splniť Boží súd až do konca a zachrániť všetky deti Izraela. Ale nebudem to môcť, lebo bezbožný zvíťazí sám nad sebou, nad svojou vlastnou lepšou časťou a ako pošliape moje práva a pošliape mojich veriacich, tak pošliape i práva svojho ducha, ktorý ma potrebuje, aby bol spasený, a ktorého radšej daruje Satanovi, len aby ho odoprel mne."
     Farizeji šomrú. Ale istý dôstojný starec sa už pred chvíľou priblížil k miestu, kde je Ježiš a v prestávke Ježišovej reči povie: „Prosím ťa. Vojdi do synagógy a vyučuj tam. Nikto nemá na to väčšie právo ako ty. Som Matej, predstavený synagógy. Poď a Božie Slovo nech je v mojom dome tak, ako je v tvojich ústach."
     „Ďakujem ti, spravodlivý Izraela. Pokoj nech je vždy s tebou."
     A Ježiš prechádza pomedzi zástup, ktorý sa rozostupuje ako vlna, aby ho nechal prejsť, a potom sa opäť uzatvára a nasleduje ho. Prejde cez námestie a vojde do synagógy, opäť popred mrzutých farizejov. Títo však tiež vchádzajú do synagógy usilujúc sa násilne preraziť si cestu. No ľudia na nich zazerajú a vravia: „Odkiaľ prichádzate? Choďte si do svojich synagóg čakať na Rabbiho. Tu je náš dom a tu sme my." A rabíni, saduceji a farizeji to musia zniesť a zostať pokorne pri východe, aby ich obyvatelia Kedesu nevyhnali.
     Ježiš je na svojom mieste pri predstavenom a ostatných ľuďoch zo synagógy. Neviem, či sú to synovia predstaveného alebo spolupracovníci. Ježiš začne hovoriť: „Habakuk hovorí – a s akou láskou vás pozýva, aby ste počúvali! –: 'Pozrite medzi národy a viďte a zhrozíte sa úžasne, lebo vo vašich dňoch vykonám čin, že neuveríte, keď vám ho rozpovedia.' Aj dnes máme fyzických nepriateľov nad Izraelom. Ale vynechajme malú podrobnosť proroctva a všimnime si v ňom len veľkú predpoveď, úplne duchovnú. Pretože proroctvá majú vždy duchovný obsah, aj keď sa zdá, že sa vzťahujú na materiálne veci. To, čo sa teda prihodilo – a je to niečo, čo prijme len ten, kto je presvedčený o nekonečnej dobrote pravého Boha –, je, že Boh poslal svoje Slovo, aby spasilo a vykúpilo svet. Boh, ktorý sa odlúčil od Boha,* aby zachránil previnilé deti. A ja som bol na toto poslaný. A žiadna sila sveta nezadrží moje oduševnenie Víťaza nad kráľmi a tyranmi, nad hriechmi, nad hlúposťou. Zvíťazím, lebo som Víťaz."