Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

300. So zákonníkmi a farizejmi v dome Daniela, vzkrieseného mládenca z Naimu

     12. október 1945
     Mesto Naim má dnes veľký sviatok. Je tu na návšteve Ježiš, a to prvýkrát po zázraku, keď mladého Daniela vzkriesil z mŕtvych.*

*(Zázrak je opísaný v kapitole 189.)

     Ježiš prechádza mestom a požehnáva. Pred ním i za ním ide veľký počet ľudí. K obyvateľom Naimu sa pripojili i ľudia z ďalších miest, ktorí prišli z Kafarnauma, kam ho išli hľadať, odtiaľ ich poslali do Kány a potom do Naimu. Mám dojem, že keď má teraz Ježiš veľa učeníkov, vytvoril akúsi informačnú sieť. Takže pútnici, ktorí ho hľadajú, môžu ho nájsť napriek tomu, že sa ustavične premiestňuje, hoci len niekoľko míľ denne, nakoľko to umožňuje ročné obdobie a krátke dni. A medzi tými, ktorí ho prišli hľadať odinakiaľ, nechýbajú farizeji a zákonníci, navonok úctiví...
     Ježiš je hosťom v dome vzkrieseného mládenca. Zišli sa tu poprední predstavitelia obce. A keď Danielova matka vidí zákonníkov a farizejov – siedmich, ako je sedem hlavných hriechov –, pokorne ich pozýva a ospravedlňuje sa, že im nemôže ponúknuť dôstojnejší príbytok.
     „Je tu Učiteľ, je tu Učiteľ, žena. A to dáva dôstojnosť aj jaskyni. Ale tvoj dom je omnoho viac než jaskyňa a my doň vchádzame so slovami: 'Pokoj tebe a tvojmu domu.'"
     V skutočnosti sa žena, hoci určite nie je bohatá, usilovala zo všetkých síl, aby si uctila Ježiša. Určite sa na tom podieľali aj všetky bohaté naimské rodiny a spoločnými silami sa postarali o výzdobu domu a úpravu stolov. A príslušné majiteľky po očku pozerajú zo všetkých možných miest na spoločnosť, ktorá vchádza vstupnou halou do dvoch protiľahlých miestností, kde pani domu prestrela stoly. Možno žiadali iba toto ako náhradu za zapožičanie riadu, obrusov a stoličiek a za svoju prácu pri sporáku – aby mohli vidieť zblízka Učiteľa a dýchať ten istý vzduch ako on. A teraz pobiehajú sem a tam, zapýrené, zamúčené či zašpinené od popola, alebo s mokrými rukami podľa svojich úloh v kuchyni. Pozerajú naňho zblízka, uchytávajú si iskierky z jeho božského pohľadu, omrvinky z jeho božského hlasu, vpíjajú do seba zrakom i sluchom jeho láskavé požehnanie a postavu a vracajú sa šťastné a s ešte väčším rumencom na tvári do kuchyne k sporáku, k doskám na cesto.
     Najšťastnejšou ženou je tá, čo spolu s domácou paňou ponúka misy na umývanie pre vážených hostí. Je to mladá tmavovláska s tmavými očami, ale s ružovou pleťou. A keď pani domu informuje Ježiša, že je to snúbenica jej syna a že sa čoskoro budú brať, zapýri sa ešte väčšmi. „Očakávali sme tvoj príchod, aby sa mohla uskutočniť svadba a aby bol tebou posvätený celý dom. Ale teraz požehnaj aj ju, aby bola v tomto dome dobrou manželkou."
     Ježiš na ňu hľadí a keď sa nevestička skloní, položí jej na hlavu ruky a povie: „Nech v tebe rozkvitnú čnosti Rebeky, Sáry a Ráchel* a nech sa z teba zrodia pravé Božie deti na jeho slávu a pre šťastie tohto domu."

*(Rebeka bola Izákova manželka a Ezauova a Jakubova matka, ako uvádza Gn 24; 25, 19-28. O Sáre a Ráchel sú samostatné poznámky, na ktoré odkazuje tematický index na konci zväzku.)

     Ježiš i všetci vážení hostia ukončili obrad očisťovania a vchádzajú do jedálne s mladým pánom domu, kým apoštoli s ostatnými, menej významnými občanmi Naimu vchádzajú do protiľahlej miestnosti. A hostina sa začína.
     Z rozhovorov sa dozvedám, že skôr, ako mi začalo videnie, Ježiš kázal a uzdravoval v Naime. Ale farizeji a zákonníci venujú tomu malú pozornosť. Namiesto toho dorážajú na obyvateľov Naimu otázkami o podrobnostiach choroby, na ktorú Daniel zomrel, koľko hodín uplynulo od smrti po vzkriesenie, či bol celkom nabalzamovaný a podobne.
     Ježiš nevenuje pozornosť tomu vyzvedaniu a rozpráva sa so vzkrieseným mládencom, ktorý sa má dobre a má i vynikajúci apetít. Ale nejaký farizej osloví Ježiša a spýta sa ho, či vedel o Danielovej chorobe.
     „Prichádzal som z Endoru čírou náhodou, lebo som chcel potešiť Judáša z Kariotu, ako som potešil Jána Zebedejovho. Ani som nevedel, že pôjdeme cez Naim, keď som sa vydal na cestu na veľkonočnú púť," odpovie mu Ježiš.
     „Ach, nešiel si úmyselne do Endoru?" opýta sa prekvapene jeden zákonník.
     „Nie. Vtedy som nemal ani najmenšiu chuť tam ísť."
     „A ako to, že si predsa išiel?"
     „Už som povedal. Preto, lebo Judáš Šimonov tam chcel ísť."
     „A prečo ten rozmar?"
     „Chcel vidieť jaskyňu čarodejnice."
     „Azda si o tom rozprával..."
     „Nikdy! Nemal som na to dôvod."
     „Chcem povedať... azda si týmto príbehom* vysvetľoval ďalšie veštby, aby si uviedol svojich apoštolov do..."