Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

344. Stretnutie s učeníkmi v Cézarei Filipovej a vysvetlenie Jonášovho znamenia

     28. november 1945
     Mesto museli postaviť len nedávno, podobne ako Tiberiadu a Askalon. Rozkladá sa na sklonenej rovine a vrcholí masívnou pevnosťou s mnohými vežami. Je lemované obrovskými hradbami, chránené hlbokými valmi, do ktorých ústí časť vody z dvoch potokov, ktoré sa najskôr takmer spájajú v jednom rohu a potom sa vzdialia od seba tak, že jeden tečie mimo mesta a druhý mestom preteká. Pekné ulice, námestia, fontány a budovy v rímskom štýle prezrádzajú, že i tu sa prejavila servilná úcta tetrarchov a pošliapala všetku úctu k zvykom vlasti.
     Mesto je veľmi rušné, plné zhonu a ľudí, azda preto, lebo je uzlom dôležitých hlavných ciest a trás karaván do Damasku, Týru, Safedu a Tiberiady, ako to označujú smerovníky pri každej bráne. Chodci, jazdci na koňoch, dlhé karavány oslov a tiav sa križujú na širokých a dobre udržiavaných cestách, a skupinky obchodníkov alebo povaľačov postávajú na námestiach, pod arkádami, pri nádherných budovách – možno sú tam i kúpele – a debatujú o obchodov alebo len tak záhaľčivo klebetia.
     „Vieš, kde by sme ich mohli nájsť?" spýta sa Ježiš Petra.
     „Áno. Vraj učeníci Rabbiho sa zvyčajne stretávajú pri jedle v jednom dome veriacich Izraelitov pri pevnosti. A opísali mi ho. Nemôžem sa pomýliť: židovský dom aj vzhľadom, s priečelím bez vonkajších okien a s vysokými vchodovými dverami s priezorom, s malou fontánou vedľa steny, s vysokými múrmi záhrady, ktoré sa ťahajú po dvoch stranách do malých uličiek, a s hornou terasou na streche, plnej holubov."
     „Dobre. Teda poďme."
     Prejdú celé mesto až k pevnosti. Prídu k hľadanému domu a zaklopú. V priezore sa objaví vráskavá tvár starenky.
     Ježiš podíde dopredu a pozdraví: „Pokoj s tebou, žena. Už sa vrátili učeníci Rabbiho?"
     „Nie, muž. Sú pri Veľkom prameni s ostatnými, ktorí prišli z mnohých dedín z druhého brehu rieky hľadať práve Rabbiho. Všetci naňho čakajú. Aj ty k ním patríš?"
     „Nie. Ja hľadám učeníkov."
     „Dobre teda, vidíš tú cestu takmer oproti malej fontáne? Choď po nej hore, až kým sa dostaneš pred veľký kamenný múr, z ktorého vyviera voda do nádrže a potom je z nej potôčik. Tam ich nájdeš. Ale prichádzaš zďaleka? Nechceš sa osviežiť, vojsť sem a počkať na nich? Ak chceš, zavolám svojich pánov. Sú to dobrí Izraeliti, vieš? A veria v Mesiáša. Stali sa učeníkmi len preto, že ho videli raz v chráme v Jeruzaleme. Ale teraz ich Mesiášovi učeníci poučili o ňom a urobili tu zázraky, pretože..."
     „Výborne, dobrá žena. Vrátim sa neskôr s učeníkmi. Pokoj tebe. Len sa vráť k svojim prácam," povie Ježiš láskavo, ale dôrazne, aby zadržal lavínu jej slov.
     Vydajú sa na cestu a najmladší apoštoli sa schuti smejú nad ženinou výrečnosťou a rozosmejú i Ježiša.
     „Učiteľ," povie Ján, „ona vyzerala ako 'veľký prameň'. Nemyslíš si? Chrlila slová ako vlny a z nás urobila nádrže, ktoré sa premenili na potôčik, lebo boli plné slov..."
     „Áno. Dúfam, že učeníci neurobili zázrak s jej jazykom... Dalo by sa povedať: Urobili ste príliš veľký zázrak," povie Tadeáš, ktorý sa nezvyčajne a schuti smeje.
     „Bude zaujímavé, keď sa vrátime a ona spozná Učiteľa! Kto ju potom umlčí?" spýta sa Jakub Zebedejov.
     „Nie, naopak, onemie od prekvapenia," povie Matúš, ktorý sa pripojí k poznámkam mladých.
     „Budem chváliť Najvyššieho, ak jej údiv ochromí jazyk. Možno to je preto, že som takmer nič nejedol, ale isté je, že z prívalu jej slov sa mi točí hlava," povie Peter.
     „A ako pišťala! Čo je hluchá?" spýta sa Tomáš.
     „Nie. Myslela si, že my sme hluchí," odpovie Iškariotský.
     „Nechajte ju na pokoji, chuderku starkú! Bola dobrá a veriaca. Má srdce veľkodušné ako jazyk," povie spolovice vážne Ježiš.
     „Ó! Teda, Učiteľ, tá starká je hrdinka, taká je veľkodušná," povie so smiechom Ján.
     Kamenný a vápencový múr je už vidieť a počuť aj žblnkot vody padajúcej do nádrže.
     „Tam je potôčik. Poďme k nemu... Tam je prameň,... a tam... Benjamín! Daniel! Ábel, Filip, Hermastej! Tu sme! Učiteľ je tu!" kričí Ján na veľkú skupinu mužov, ktorí kohosi obstali, nevidno však koho.
     „Buď ticho, chlapče, lebo aj ty budeš ako tá stará sliepka," radí mu Peter.
     Učeníci sa obrátili a zbadali ich. A vidieť a zbehnúť skokmi dolu po schodišti sa udialo razom. Teraz vidím, že uzavretá skupina sa roztvorila a že k mnohým starým učeníkom sa primiešali obyvatelia Kedesu a tiež z dediny hluchonemého. Museli ísť priamejšími cestami, pretože predbehli Učiteľa.
     Radosť je preveľká. Aj veľa otázok i odpovedí. Ježiš trpezlivo počúva a odpovedá, kým sa spolu s ďalšími dvoma mužmi vynorí chudý usmievajúci sa Izák, ovešaný zásobami jedla.
     „Poďme do hostiteľského domu, Pane môj. A tam nám povieš to, čo sme nemohli povedať, lebo ani my sme to nevedeli. Títo, ktorí prišli ako poslední – a sú s nami niekoľko hodín –, chcú vedieť, čo je pre teba Jonášovo znamenie, čo si prisľúbil dať zlému pokoleniu, ktoré ťa prenasleduje," povie Izák.
     „Vysvetlím im to idúcky..."
     Idúcky! To sa povie! Ako keby sa vôňa kvetov rozptýlila vo vzduchu a zacítilo ju množstvo včiel, tak pribiehajú ľudia zo všetkých strán, aby sa pridali k tým, čo sú okolo Ježiša.
     „To sú naši priatelia," vysvetľuje Izák. „Ľudia, ktorí uverili a ktorí ťa očakávajú..."
     „Ľudia, ktorí boli obdarovaní učeníkmi, a zvlášť ním," zvolá jeden zo zástupu a ukazuje na Izáka.
     Izák očervenie a povie, akoby na ospravedlnenie: „Ale ja som sluha. Toto je Pán. Vy, ktorí čakáte, toto je Učiteľ, Ježiš!"
     To už hej! Tichá štvrť Cézarey, trochu bokom, už na predmestí, sa stáva rušnejšia než trhovisko. Aj hlučnejšia. Hosanna! Prevolávanie na slávu! Prosby! Všetko je tam.
     Ježiš postupuje veľmi pomaly, zovretý tou láskou zo všetkých strán. Ale usmieva sa a žehná. Kráča tak pomaly, že niektorí stihnú odbehnúť a rozšíriť správu a vrátiť sa s priateľmi alebo príbuznými. Dvíhajú hore deti, aby sa mohli bezpečne dostať až k Ježišovi, ktorý ich hladká a požehnáva.
     Takto prídu až k domu, kde boli predtým, a zaklopú.
     Tá istá stará slúžka bez meškania otvorí, keď počuje hlasy. Ale... zbadá Ježiša uprostred zástupu prevolávajúceho na slávu a pochopí... Padne na zem a vzdychá: „Zmiluj sa, môj Pane. Tvoja slúžka ťa nepoznala a nepoklonila sa ti!"
     „To nič nie je, žena. Ty si nepoznala Človeka, ale si uverila v neho. A to sa vyžaduje, aby nás Boh miloval. Vstaň a zaveď ma k svojim pánom."
     Starká poslúchne, roztrasená úctou. Vedie Ježiša k svojim pánom, ktorí čakajú tiež úctivo sklonení a pritisnutí k stene na konci trocha tmavej vstupnej haly. Ukáže na nich: „Tam sú."
     „Pokoj vám a tomuto domu. Nech vás požehná Pán za vašu vieru v Krista a za vašu lásku voči jeho učeníkom," povie Ježiš a ide v ústrety starým manželom alebo bratovi a sestre.
     Poklonia sa mu a odprevadia ho na širokú terasu, kde je pripravených veľa stolov pod hrubou plachtou. Ponúkne sa pohľad na Cézareu a na hory, ktoré sú za mestom a po jeho stranách. Holuby prelietajú z terasy po záhradu plnú rozkvitnutých kvetov.
     Kým starý sluha pridáva ďalšie miesta, Izák vysvetľuje: „Benjamín a Anna neprijímajú len nás, ale všetkých, ktorí ťa hľadajú. Robia to v tvojom mene."
     „Nech ich Nebesia zakaždým požehnávajú."
     „Ó! Máme prostriedky a nemáme dedičov. Na sklonku nášho života adoptujeme za deti chudobných ľudí Pána," povie jednoducho starká.
     Ježiš jej položí ruku na šedivú hlavu a vraví: „A to ťa urobí matkou viac, než keby si počala sedem a sedemkrát. Ale teraz dovoľte, aby som vysvetlil týmto ľuďom to, čo chceli vedieť, aby sme potom mohli prepustiť obyvateľov a posadiť sa k stolu."
     Terasa je zaplavená ľuďmi, no stále tam prichádzajú ďalší a tlačia sa na voľné miesta.
     Ježiš sedí obklopený kruhom detí, ktoré na neho nadšene pozerajú svojimi nevinnými okáľmi. Obráti sa chrbtom k stolu a usmieva sa na drobizg pred sebou, aj keď hovorí na závažnú tému. Vyzerá, akoby im čítal z nevinných tváričiek slová požadovanej pravdy.
     „Počúvajte. Jonášovo znamenie, ktoré som sľúbil* ničomníkom a ktoré sľubujem aj vám, nie preto, že by ste boli ničomníkmi, ale naopak, aby ste dosiahli dokonalosť viery, keď uvidíte, že sa ono naplní.