Stay With Me

38.Chapter ♦ Zase Chase

Jeho pery nežne sali moju spodnú peru, pri každom bozku som mu zastonala do úst, pričom sa mi hrudník dvíhal v rovnakom tepme, ako sa jeho pery prisávali na moje. Ruka sa mu hýbala od môjho kolena, až k stehnu, ktoré jemne stláčal, zatiaľ čo jeho bozky neprestávali. Keď sa lonom pritlačil k tomu môjmu, zastonala som do bozku a moja ruka automaticky vyletela k jeho zátylku, ťahajúc ho za vlasy.

Svoj stisk na mojom stehne zosilnej, keď som ho viac zaťahala za vlasy a zase sa jeho vzrušený rozkrok stretol tým mojím. Mala som pocit, že každú chvíľu vyletím z kože, pretože som bola ako v ohni. V ohni, kde som túžila byť uhasená jeho bozkami, dotykmi a hlavne kontaktu s jeho telom. Vyšla som mu v ústrety, no po jeho hlasnom, až zúfalom vzdychu sa odo mňa odtiahol.

"Dopekla, nie." zasyčal, ťahajúc sa za jeho vlasy. Posadil sa na koniec postele, pohľad zapichnutý dole a jeho rýchly dych som mohla počuť až ku mne.

"Čo sa stalo?" spýtala som sa, môj plytký dych neustával. Posadila som sa, opierajúc sa o lakte, a párkrát zaklipkala očami. Prečo prestal? Napodobnila som jeho pohyb, keď som si prstami prečesala vlasy.

"Keby som neprestal..." zasekol sa. Zase sa zaťahal za vlasy a vypustil všetok zadržiavaný vzduch z pľúc. "Keby som neprestal, zase by sme..." a zase prestal.

"Nie je to tak, že by som sa bránila." zašepkala som a sklonila hlavu, úplne zahanbená, no zároveň sklamaná tým, že naozaj prestal. Nikdy som sa nebránila, keď sa naše chvíľky dostávali do vážnejšieho. Pri Harrym sa o ani nikdy nedalo jemu sa proste odolať nedá.

"To som si už stihol všimnúť." podotkol s jasným povabením v jeho hlase. Keď som zdvihla hlavu a pozrela sa na neho, díval sa na mňa, na jeho krásnej tvári jemný úsmev, ktorý neznačil ani trošku toho pobavenia, ktoré jeho tón hlasu jasne dával najavo. Cítila som, ako červeniem, preto som sklonila hlavu a pery spojila do úzkej linky.

"S tebou sa inak nedá." utrúsila som šeptom po nejakej chvíli jeho intenzívneho pozerania sa na mňa - vedela som, že sa na mňa pozerá, proste som to vedela. Hlavu som však nezdvihla a naďalej skúmala svoje prsty, v ktorých som neustále žmolila lem trička. Keby sme neprestali, možno by som ho teraz na sebe nemala... Alebo by sme tričká už obaja nemali... A možno by sme teraz boli obaja v rozkoši... a on by ma bozkával a to všade.

"Charlotte." trhla som sebou a pozrela na Harryho.

"Hm?" nadvihla som obočie a snažila sa vyhnať tie hriešne myšlienky, predstavy. Och, Bože! Predstavy o nahom Harrym.

"Pýtal som sa ťa niečo." vysvetlil mi.

"Naozaj?" spýtala som sa ho. Do kelu! Pidozrievavo sa na mňa pozrel, na chvíľu spojil tvoje obočie, tváriac sa, že premýšľa, čo asi naozaj robil, a potom sa mu pomaly začali dvíhať kútiky.

"Čo je?" zase som sa ho spýtala, keď sa mu kútiky dvíhali stále vyššie a vyššie.

"Ale nič." utrúsil. Potom sa postavil a k pravej strane postele, sadajúc si na ňu, pričom sa chrbtom oprel o čelo postele. "Tak poď ku mne." povedal a roztvoril svoju náruč. Usmiala som sa, placho a šťastne, a presunula som sa trochu vyššie k nemu.

"Toto mám rada." zamumlala som, keď som sa vyšplhala k Harrymu, objímajúc ho rukani okolo jeho brucha, zatiaľ či moja hlava odpočívala na jeho hrudi.

"Ja tiež." povedal Harry chrapľavo. Zavrela som oči a započúvala sa ako Harryho srdce udiera priamo do mojich uší. Tak pomaly a potom naraz rýchlo - ako keby viedlo jeho srdce osobnú bitvu samo so sebou. Ako keby sa upokojovalo a zase zrýchľovalo. Dôvod som však nepoznala. Ale v tejto chvíli som na to kašlala.