Stay With Me

32.Chapter ♦ Sme v pohode

 S Harrym sme sa presunuli vonku za domom, kde sme mohli mať trochu súkromia. Zvieral sa mi žalúdok z nervozity, ktorá ma pochytila. Bola som nervózna z toho, čo mi chce povedať. Oprela som sa o stenu za mnou, zatiaľ čo sa Harry postavil predo mňa. Bola som rada, že udržiava aspoň tú malú vzdialenosť medzi nami. Prekrížila som si ruky na hrudi a pozrela sa na neho, čakajúc, kedy prehovorí ako prvý. 

"Včera ..." začal, no odmlčal sa, spresúvajúc svoju zdravú ruku na jeho zátylok."včera si bola s Chaseom." povedal, pričom sa mi pozeral do očí s pohľadom, z ktorého som nedokázala nič vyčítať.

"Áno, a čo s tým?" nechápavo som sa na neho pozrela. Ak mi chcel povedať toto, mohol to urobiť aj pri dverách. 

"Fajn. Poviem ti to takto. Od včerajšieho večera so totálne nasratý za to, že si aj napriek tvojmu sľubu bola s ním. Čo si nepochopila na tom, že som ti povedal, čo za hajzla to je?" rázom sa jeho postoj i hlas zmenil. Priam kričal a jeho oči stmavli. Mlčala som, nevedela som mu na to nič povedať, aj keď som chcela povedať veľa.

Urobil ku mne dva dlhé kroky, postačujúce na to, aby odstránil medzeru medzi nami. Oblízla som si pery, sledujúc ho, ako si oblízol on tie svoje srdcovité.

"Poviem ti niečo, čo som ti už raz povedal." začal, pričom dvihol jeho ruku k mojej tvári, no dotknúť sa jej nedotkol."Nestretávaj sa s ním. Ani si nevieš predstaviť, čo za bastarda to je." zašepkal chrapľavo, pričom mal v hlase stále tú zlosť ako pred minútou. Jeho ruka objala moje líce a palcom prechádzal sem a tam po mojej pokožke. Prešiel mi mráz po chrbte, prehltla som guču slýn, ktorá sa mi vytvorila v krku a pozrela sa rovno do jeho očí.

"Nemáš mi čo hovoriť do toho, či sa s ním mám stretávať alebo nie." zasyčala som. Vedela som, že ho tým naštvem, lenže sčasti som ho naštvať chcela. Jeho obočie sa pokrčilo a oči mu stmavi ešte viac, keď sa na mňa neúprosne pozrel.

"Ty to nechápeš." zasmial sa ironicky, pričom si povzdychol a jeho čelo sa dotklo môjho.

"Čo nechápem?" spýtala som sa ho s ťažkým dychom, pričom som svoje oči privierala každu chvíľu.

"Že si moja." zachraplel potichu. Jeho dych sa miešal s teplým vetrom, narážajúcim  rovno do mojej tváre. Ostala som zarazená.

"Ti si..." chcela som mu povedať, aký je podliak za to, ako si ma privlastňuje. Myslela som si však opak. Tak nehorázne sa mi páčilo, že to povedal. Chcela som byť jeho a veľmi.

"Som unavný. Keby si sa so mnou chcela porozprávať, všetko by sa vyriešilo, ale si tak skurvene tvrdohlavá." povedal skrz zaťaté zuby. Po celý čas sa jeho ruka maznala s mojou tvárou.

"Tak sa porozravajme." zašepkala som k nemu.

"Do kelu!" zaklial, udierajúc rukou do steny, o ktorú som bola opretá. Trhla som sebou, pričom som sa na neho vyľakane pozrela.

"Čo je?" prehltla som, nespúšťajúc z neho oči. Ruku zovrel v päsť, no hneď ju potom pomaly uvoľnil a natiahol ju k môjmu lícu.

"O hodinu odchádzam s Gemmou do New Yorku." smutne sa na mňa pozrel.

"Kto je Gemma?" spýtala som sa ho, keď sa mi nevybavovala v hlave žiadna Gemma. Na Harryho tvári sa mihol malý úsmev, zatial čo sa moje obočie nadvihlo.

"Gemma je moja staršia sestra." povedal odpoveď bez toho, aby sa na mňa prestal usmievať. Tie jeho zmeny nálad!

"Ty máš sestru?" prekvapivo som nadvihla običie a pery sa mi samovoľne skrútili do nepatrného úsmevu. Harry prikývol a palcom pohladil moje líce, nechávajúc zvyšok prstov na mojom krku.

"Žije v New Yorku a sem za nami chodí iba niekdy a prevažne na sviatky." prikývla som a sledovala ho, ako sa ku mne tvárou priblížil.

"Tak chceš sa rozprávať alebo nie?" spýtala som sa ho, slová vôbec nemyslela vážne. Myslela som si, že moje pery zaútočia na jeho, keď bol tak blízko. Úplne ma zhypnotizovali jeho zelené oči.

"Chcem to prebrať s tebou v pokoji," pocítila som jeho pery na čelusti, pričom som sa ihneď zachvela."takže sa porozorávame, keď sa vrátim." prešiel k môjmu ušnému lalôčiku, jemne sa oň obtierajúc perami.

"Kedy sa vrátiš?" zašepkala som, natiahla som jednu ruku k jeho boku, na ktorom som ju nechala, zatiaľ čo som tú druhu dala na jeho zátylok, hrajúc sa s jeho hustými vlasami, ktoré mal dnes v šatke.

"O týždeň." zabodol svoje smaragdy do mojich oči. Kým som stihla povedať čo i len slovo, znovu prehovoril."Povedz, že sme v pohode. Ja ti všetko vysvetlím, ale naozaj to chcem preberať niekde v kľude." zapriadol proti mojim perám. Bola som zmätená sama zo seba, pretože som z jednej strany chcela byť zase s ním, no z tej druhej strany som stále mala pred očami to, ako sa bozkával s Bellou. V tejto chvíli som mala pocit bezmocnosti.

"Sme v pohode." povedala som nakoniec po neúprosnom boji s mojou nerozhodnosťou. Harryho oči priam zažiarili a kým som si uvedomila, čo urobil, cítila som jeho pery pohybujúce sa v synchronizácii s tými mojimi. Pritiahla som si jeho tvár viac k sebe za zátylok a začala mu bozky oplácať. Toto mi tak neskutočne chýbalo. Sme v pohode, sme v pohode. Tie slová sa mi stále opakovali v hlave, zatiaľ čo sme obaja ochutnávali svoje pery navzájom. Harry sa vôbec nepokúšal dostať sa do mojich úst svojim jazykom, preto som mu svojim prešla po spodnej pere, načo on hneď vydal zo svojich pier tichý ston, ktorý som využila a jazyk strčila som jeho úst. Obaja sme sa usmiali do bozku a telami sa na seba natlačili. Odtiahli sme sa od seba, až keď sme obaja lapali po dychu.

"Wow." vydýchol, stále lapajúc po dychu.

"Áno." zasmiala som sa, a ruku z jeho boku pustila pozdĺž tela. Harry ma pohladil po tvári a chytil ma za ruku, keď sme kračali naspäť pred dom.

"Uvidíme sa o týždeň." usmial sa na mňa Harry, keď sme sa obaja držali za ruku. Venoval mi malý bozk na pery pred tým, než odišiel, nechávajúc ma stať pri dverach s prihlúpim úsmevom na perách.

S úsmevom som pokrútila hlavou, keď som sa pozerala na ochádzajúceho Harryho, ako si spieva. Otočila som sa a otvorila dvere, vchádzajúc do domu. Na chodbe nebol nikto, tak som sa rozbehla po schodoch do svojej izby. Zavrela som za sebou dvere a oprela sa o ne. Po chvíli usmievania sa som podišla ku skrini a vybrala si z nej čierne legíny a čierno-biele pásikované tričko.

Schádzala som dole po schodoch a zbadala Roberta, ako sa bokom opiera o stenu, pričom má prepkížené ruky na hrudi.

"Videl som vás." povedal. Ihneď sa mi nahrnula červeň do tváre pri myšlienke, že nás videl môj brat, ako sme sa bozkávali."Rozprávali ste sa, tak som odišiel." dodal po chvíli a mne sa uľavilo.

Išla som k nemu a silno ho objala.

_______________________________________

Ahojte :) Čakali ste, že sa "udobrili" ?? Ja som to chcela inak, ale keď vy ste už nedockavé a ja som sa tak neskutočne potešila vašim VOTES <3 Ste najlepšie čitateľky!!!! Sorry, že je časť taká kratšia ale niekedy musia byť aj také ....

Tú pesničku som počúvala pri prísaní :)

Včera som dostala nepekn7 správu na Fb o mojom písaní a mala som chuť zrušiť všetko, čo mám tu na Wattpade. Ešte nikto mi nikdy nepovedal, že píšem "neuveriteľne otasne, moje písanie je na bode mrazu a to sa týcha aj mojej gramatiky, ktorú vraj neovládam. Nemám vôbec originalitu a moje príbehy sú všetky OKOPÍROVANÉ."
Tá baba ma naštvala a najhoršie je, že mi tam ukazovalo iba Užívateľ Facebooku ... Bála sa asi  :/

Lenže včera som si pozrela recenziu na Stay With Me (ak chcete tak to pridám aj tu), moja Barbitch ma presviedčala a ja som proste nemohla toto všetko len tak nechať, keď ste VY také neuveriteľné <3 (Sorry za dhlšiu poznámku) :)

Časť venujem mojej Sophi <3

Vote&Comment

-Rossalin