"Asi by sme sa mali vrátiť k ostatným, aby nás potom nehľadali." povedala som Harrymu, ktorý sa na mňa po mojich slovách hneď pozrel. " Navyše sa už o chvíľku bude hodina končiť. " dodala som hneď a trochu sa na neho uškrnula.
"Dobre, len ešte trošku takto ostaňme. Ešte máme dvadsať minút a navyše ten debilný profesor po tebe stále pozerá." zamračil sa a pokýval hlavou smerom k tribúne, kde sedel ten náš suplujúci profesor Rollen, či ako sa volá. Pobavene som nadvihla moje obočie a jeden kútik mojich úst sa sformoval tiež do pobaveného úsmevu.
"Ty žiarliš?" spýtala som sa ho so značným pobavením v hlase.
"Čo? To nie. Ja len.. proste sa mi to nepáči." koktavo zo seba dostal a nakoniec roztomilo našmúlil pery. To, že žiarli ma príjemne hreje pri srdci, len keby si to aj priznal. No, dobre viem, že Harry je dosť tvrdohlavý, to som si za ten čas mohla všimnúť.
"Ako myslíš, ja si myslím svoje a podľa mňa je to žiarlivosť." stála som si za svojim a a j budem. Naoko urazene som sa postavila a chcela som sa pohnúť dopredu, no to by nebol Harry, keby ma nezastavil.
"Veď si mi sľúbila, že tu ešte ostaneme." pozrel sa na mňa zdola, kde stále sedel. Nadvihla som obočie a voľnú ruku som si dala v bok.
"Nič také som ti nesľúbila. A som na teba nahnevaná, takže ak dovolíš, rada by som išla medzi dievčatá. Radšej budem pri nich, ako by som mala byť pri tebe. Veď ak ti to nevadí, tak kľudne si môžem ísť sadnúť aj k tomu profesorovi. Je celkom pekný a som si istá, že nič proti tomu nebudeš mať, veď ty nie si žiarlivý typ." odvrkla som a vytrhla som sa z jeho zovretia moju ruku a rýchlym krokom som odpochodovala k babám, ktoré sedeli na trávniku a o niečom sa bavili. Sadla som si k nim a zapojila som sa do debaty, ktorú mali rozbehnutú.Carly riešila, aké šaty si zoberie na ten benefičný večierok, o ktorom nám Harry niečo spomínal na obede. Dúfam, že dnešný obed budem s ním, ak ho zase zastaví ten debilný tréner nezoberie preč. Po celý zvyšok hodiny som sa na Harryho ani len neobrátila a ani to nemám v pláne. Nie, že by ma naštval, no možno trochu, ale nech si to veď prizná. Nie je na tom nič zlého, veď som jeho dievča.
Keď hodina skončila, išli sme do šatne, kde som sa prezliekla a keď som bola hotová, tak som spolu s Lizzy čakala na Carly a Ellie, ktoré sa ešte prezliekali.
"Takže ty a Styles, hm?" žmurkla na mňa Lizzy s úškrnom na jej perách, na ktorých mala ružový lesk. Obrátila som sa k nej a pozrela som sa na ňu.
"No, hej." mykla som plecom.
"Vieš, každý si tu o Harrym myslí, že je to zlý chalan, ale on je vcelku super. Nič som s ním nemala, ale sme kamaráti. Ak by ti niečo niekto nahováral, proste ich ignoruj." povedala mi a ja som sa po jej slovách tak trochu zamračila, no nejak som proste jej slovám verila.
"Tiež si myslím, že taký Harry nie je. A som rada, že proti nám nič nemáš." usmiala som sa na ňu.
"Niekto je proti?" spýtala sa ma s prižmúrenými očami.
"Nie, len keď sme sa na ihrisku chytili za ruku, tak som si všimla, že Marisa po nás pokukovala." vysvetlila som jej. Naozaj sa na nás pozerala, keď sme sa objímali. Všimla som si to, no snažila som sa to zakryť, aby si toho Harry nevšimol.
"Tú kravu si nevšímaj, ona Harryho chcela vždy. Keď s ním chodila, tak sa vyškierala a myslela si, že je niekto. Dobre, že ju nechal." prikývla a ja som len pokrčila ramenami, keďže ma naozaj Marisa nezaujíma. Naozaj nie.
Potom sme už konečne videli, ako k nám idú Ellie s Carly a tak sme sa vidali späť do triedy na druhej strane budovy, kde sme mali mať hodinu, po ktorej je konečne obed. Naozaj som už hladná a dúfam, že dnes budeme mať na obed niečo dobré. Zrazu som začulo ako na mňa niekto volá a tak som sa otočila. Bol to Nate, ktorý k nám pribehol celý udýchaný.
"Čo je, Nate?" spýtala som sa ho a trochu som sa uchcechtla z jeho výrazu tváre. Bol totiž celý červený.
"No, Harry mi povedal, že ťa čaká v šatniach." odpovedal.
"To akože mám ísť do chlapčenských šiatní?" zarazene som sa ho spýtala. S pokrčením svojich ramien prikývol.
"Tak mi to povedal."
"Ale ja sa na neho hnevám." zamračila som sa a prekrížila som si tuky na prsiach.
"To som si všimol ." povedal.
"A to už ako?" nadvihla som obočie.
"Harry prišiel ku mne celý mrzutý, že si ho nechala sama." zasmial sa Nate a dievčatá s ním, nad čím som sa zamračila a hodila som na nich poker face.
"Aha, takže preto si k nám prišla taká čudná. Vôbec sa s nami nebavila a nič nevnímala. Už viem čo jej bolo." dvakrát nadvihla obočie Lizzy a ja som nad tým pretočila očami.
"Idem radšej za ním." zamrmlala som si popod nos a išla k tým chlapčenským šatniam. Zhlboka som sa nadýchla a išla dnu. Nikto tu nebol. Len tri rady modrých skriniek a pri nich hnedé lavičky. Od tých našich sa líšili len farbou, my sme mali červené.
"Ešte sa hneváš?" ozval sa za mnou chrapľavý hlas a ja som sa za tým hlasom otočila, no ten pohľad mi spôsobil to, že sa mi skoro vypadli z jamiek. Harry Styles bez trička s uterákom okolo krku a jeho neposedné mokré kučery, padajúce do jeho dokonale tváre. Asi som práve zabudla dýchať.
________________________________________________________________________
Čauteee baby :DD za to, že tak dlho časť nebolamôže to, že sa mi písať nechcelo, ale pevne verím, že mi ešte nejaké čitateľky zosrali :DD dúfam, že sa Vám časť páčila, aj keď nie je taká dlhá, no som chorá a veľmi na písanie nálada nie je :DD časť venujem mojej Marti a prosíííím komentujte, lebo komentáre sú mojou inšpiráciou a vtedy sa mi naozaj chce písať :DDD naozaaaaj :DDDDDD sorry za chyby v texte :/// a ďakujem za tie minulé a tiež za VOTES :DD I love you All
-Rossalin
VOTES and COMMENTS <3
YOU ARE READING
Stay With Me
FanfictionCharlotte Clair Deverns - 18 ročné dievča, ktoré stratilo rodičov. Jej jedinou oporou je jej starší brat a jej najlepšia kamarátka Avalon. Po niekoľkých rokoch sa vracia do Los Angeles, bývať so svojím bratom. Do cesty sa jej však zapletie Harry Sty...
