Stay With Me

6.Chapter ♦ Spoločný projekt

"Odkiaľ poznáš môjho brata?" zmätene som sa ho spýtala.Stále sme stáli pred našim domom a ja len dúfam,že nás nikto nevidí.Veď čo by si o mne pomysleli naši susedia.Som tu ani nie týždeň a už tu stojím s nejakým chalanom.A ešte k tomu s takým sexy chalanom.

"No,ja .." prerušilo nás zvuk jeho mobilu.Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel a prijal hovor.Odstúpil odo mňa niekoľko krokov a tak som nemohla počuť o čom sa baví a s kým.Nevedela som,či mám ísť už dnu,alebo čakať na Harryho.Ale napokon som tak stála a čakala.Veď nepovedala,že už ide.

O pár minút sa vrátil ku mne a milo sa usmial.Úsmev som mu oplatila a keď už stál až pri mne,chytil ma za ruku.

"Prepáč,ale moja ma volá,aby som prišiel domov.Máme nejakú návštevu a mám prísť." vysvetlil mi a trošku sa zamračil.Usmiala som sa nad tým,aký je poslušný a ako počúva mamu.Tá ale musí byť číslo.

"To nevadí,aj ja by som už mala ísť." usmiala som sa naňho.Chcela som už odísť a tak som sa otočila,no zabránila mi v tom jeho ruka,ktorá držala tú moju.

"Dnešok som si naozaj užil a keď si odmyslím toho kreténa,tak to bol fakt super deň." povedal ticho a trochu pobavene,keď spomenul Chasea,nad čím som sa tiež zasmiala.Začal sa ku mne približovať až si napokon oprel  čelo o to moje.Zapozerala som sa do jeho očí a usmiala som sa na neho.Čelom sa zosunul tak,že sme si opreli o seba svoje spánky.Privrela som oči a  užívala som si jeho prítomnosť a ticho,ktoré sprevádzalo iba šuchotanie lístia a kývanie konárov na stromoch, spôsobené vetríkom,ktorý fúkal.Milovala som toto mesto,moje mesto.To skvelé počasie,úžasný ľudia,moja rodina,môj domov a hlavne spomienky.

Môjho líca sa dotklo niečo mäkké a teplé.Harryho letmý bokz na mojom líci spôsobil zimomriavky a zachvenie po celom mojom tele.Odtiahli sme sa od seba a ešte raz sme si vymenili pohľady v sprievode úsmevu.

"Tak ahoj." zamávala som mu a kráčala som po vydlaždenom chodníku až ku dverám.

"Maj sa,Charlie." žmurkol na mňa a to už som otvárala dvere.Ešte som mu zamávala a potom som už vošla do domu.

"Som doma." zakričala som sa celý dom.Nikto sa neozval,tak som vošla do obývačky a tá bola prázdna.Zamračila som sa.Vošla som do kuchyne a tam zase nikto.

"Haló,ste doma?" zase som zakričala na celý dom a zase sa nikto neozval.Kurkík,čo zmizli? Tašku som hodila pri schodoch a vrátila som sa do kuchyne.Som trošku hladná.Sadla som si na barovú stoličku a z misy som si zobrala zelené jablko,do ktorého som si poriadne harýzla.Až potom som si všimla papierik na chladničke.

Sestrička,sme na návšteve u Robina.Ak chceš,tak tam príď ,je tam grilovačka.Ak neprídeš,tak ostaneš hladná.-Robert ;*

Takže oni si išli na grilovačku a na mňa nepočkali? Fakt super a k tomu som hladná.S jablkom v ruke som sa vybrala hore do svojej izby.Zo schodov som si zobrala tašku a išla hore.Otvorila som dvere od mojej izby a hneď ich aj zavrela.Tašku som hodila do kesla a ja som sa zvalila na posteľ.Hlasno som si povzdychla a zavrela oči,pričom som si zahrýzla do pery pri spomienke na ten Harryho jemný bozk.Ani som nestihla ochutnať jeho srdcovité,mäkké,čerešňové pery.Dúfam,že ešte budem mať možnosť.Niečo ma k nemu priťahuje,ale nie som si istá čo to je.Len dúfam,že fakt išiel domov a nechcel len sa ma zbaviť.Asi by som mala ísť za nimi.Fakt som hladná,dosť hladná.

Vzala som si bielu mikinu a zišla som dole.Zamkla som dom a kráčala chodníkom až kým som nedošla k veľkému domu,ktorý je len o štyri domy ďalej od nášho,len na druhej strane.Bol to jeden z veľkých domov,ktoré boli na našej ulici.Veľký biely dom,po stranách sivej farby a  s veľkými hnedými dverami.Zaklopala som na tie veľké hnedé dvere a prehrabala som si svoje dlhé tmavé vlasy.Z druhej strany bolo počuť kráčanie a o chvíľu sa dvere otvorili.Stála v nich osoba,ktorú som nevidela poriadne dlho.Muž v strednom veku,vysoká postava,elegantný štýl a hrejúci úsmev.