4.Chapter ♦ Nestretávaj sa s ním!

1.1K 57 7
                                    

Hneď ako som otvorila oči, oslepilo ma svetlo, ktoré prenikalo cez okno. Zaklipkala som očami, aby som si zvykla na svetlo, čo sa mi o pár sekúnd aj podarilo. Vzala som zo stolíka mobil a pozrela som sa na hodiny ,ktoré ukazovali 06:25.Takže mám ešte kopu času na sprchu a na hrabanie sa v mojom šatníku. Postavila som sa z postele a vkročila som do kúpeľne a mierne som sa zľakla môjho odrazu v zdkadle. Prečo mám vo vlasoch ružové pramienky? Bože! Takto mám ísť do školy? Rukou som si prešla po vlasoch a mierne som sa zhnusila. Je to také tvrdé a hnusné. Vyletela som z kúpeľne aj izby. Zamierila som si to do izby za Avalon. Otvočila som dvere a ona si pokojne odfukuje pod perinou.

"Avalon, ihneď vstávaj!" zakričala som na ňu a zhodila z nej perinu. Pomrvila sa a následne otočila a posadila sa na posteľ. Aj ona sa zhrozila pri pohľade na mňa.

"Panebože, čo sa ti to stalo s vlasami, Charlie?" povedala zhrozene.

"Ja neviem. Ale viem, že si to bola ty. Veď taká blbosť môže napadnúť len tebe." rozhadzovala som rukami.

"Ale ja som to neurobila, prisahám. Veď som sa ani nepohla z izby a nikdy by som ti toto neurobila, veď tvoje vlasy sú hrozné." znechutenie v jej hlase sa nedalo prehľadnúť.A popravde jej verím. Ona by to neutobila,ale bola prvá, ktorá mi napadla.

"Tak teda kto?"

"Melisa!" povedali sme obe naraz. Posadila som sa na posteľ a chytala si končeky vlasov. Ako mám ísť do školy?

"Rob mi to neuverí a povie, že si zase vymýšľam ako vtedy s tými šatami." zúfalo som sa potiahla za vlasy.Čo tá krava proti mne má? Nenávidím ju a môj brat ju miluje. Ja si to nemyslím, on je iba zaslepený. Náhle do izby prišiel Robert aj s tou fúriou.

"Charlotte, čo sa ti stalo s vlasami?" spýtal sa a sadol si vedľa mňa na posteľ.

"Ja so si omylom vzala farbu na vlasy." trepla som hneď prvú blbosť, ktorá mi prišla na um. Objal ma okolo ramien a venoval mi bozk na líce. Kiežby vedel pravdu, ale nechcem sa hádať.

"To sa zmyje, choď sa pripraviť do školy." len som prikývla a išla do svojej izby. Pokrútila som hlavou a vidala sa do kúpeľne. Vyzliekla som sa a vošla do sprchy. Po sprche, drhnútí mojich vlasov ,som sa išla v uteráku do šatníka. Chcela som niečo farebné, ale som naštvaná. Zvolila som čierne šotky a biele voľné tričko. Nato som si zobrala vestičku a tie moje vlasy som si poriadne vyžehlila. Nevyzrá to až tak zlé, ale ja to nechcem mať na hlave. Oči som si zvýraznila čiernou ceruzkou a špirálou. Na pery som naniesla jemný ružový lesk. Zišla som dole do kuchyne, kde sedela Avalon a môj brat.

"Budeš raňajkovať?" spýtal sa Robert. Pokrútila som hlavou.

"Nemám chuť, poďme už." povedala som a s taškou vyšla von. Nastupili sme do auta a Robert nás odviezol do školy. Dnes je ten Harryho zápas a už sa neviem dočkať. Som zvedavá ako hrá.Večer som mu neodpísala,lebo mu to chcem povedať osobne.Je to asi skoro,ale mne sa Harry stračne páči a na rande s ním pôjdem veľmi rada.Vystúpili sme z auta a bez slova som odišla do areálu školy.Avalon sa ku mne pridala až pri skrinkách.

"Si v pohode?" spýtala sa a vyberala si zo skrinky  knihy.

"Som v pohode."

"Fáj,tak ja idem a usmej sa,ide Harry." povedala a ja som sa hneď otočila.Usmiava sa.

"Woow,nový účes?" spýtal sa a zase sa oprel rukami nado mnou ako predvčerom.Zatvárila som sa uzarene a prekrížila som si ruky na pesiach.

Stay With MeWhere stories live. Discover now