Stay With Me

17.Chapter ♦ Návšteva Avalon

"Tak ako sa máš?" spýtala som sa Avalon, ktorú som dnes prišla navštíviť, hneď, ako sme skončili školu. Samozrejme, Nate so mnou prišiel tiež. Vlastne ma celý deň otravoval, aby som ho zobrala so sebou, lebo on sa nemá, aby za ňou išiel sám, čomu chápem, a pripadá mi to veľmi roztomilé.

Sedela som na posteli vedľa Avalon, ktorá ležala, držiac jej ruku. Nate stál za mojim chrbtom, mlčky nás sledoval a párkrát som postrehla, že sa na Avalon potajomky pozrel. Medzi tými dvoma niečo je a ani jeden z nich mi to nechce povedať. Ale ja si to už nejakým spôsobom zistím. S Harrym som sa naposledy videla na poslednej hodine a potom mi len tak zmizol, a ja naozaj netuším, kam mohol ísť. Je pravda, že som sa na to, kde Harry išiel, mohla spýtať Natea po ceste, keď sme sem išli, no nejak mi to nepripadalo za potrebné v tú chvíľu. Celú cestu sme sa rozprávali o pesničkách, ktoré hrali v rádio. Zistila som, že ja a Nate máme tak trochu podobný vkus na hudbu. Muse je jedna z jeho obľúbených kapiel, a moja tiež. Bola som prekvapená, keď začal spievať a  dokonca spieval celkom dobre, na moje prekvapenie. Nate je naozaj super chalan a keby niečo mal s mojou najlepšou kamarátkou, vôbec by mi to nevadilo.

"Už sa mám lepšie. Len mi chýbate a dokonca mi začala chýbať aj škola, čo je divné, no je to tak." odvetila a na malú chvíľu, keď spomenula školu, sa na jej tvári objavil znechutený výraz. Ja a Nate sme sa nad jej slovami zasmiali. Nate spomenul, že aj ona nám v škole chýba, preto som sa zase zasmiala. Avalon sa najprv zatvárila nechápavo, no potom nadvihla obočie a na doširoka sa zasmiala, keď jej to doplo, myslím.

"Však som chýbala starému Moodsovi? Ten starec by mal byť rád, že som mu neurobila to, čo som mala v pláne." odvetila hravo a ja s Nateom sme sa seba  teraz zase hodili nechápavé pohľady ako ona pred chvíľou.

"Čo si mu chcela urobiť?" zvedavo som sa jej spýtala.

"Nič vážne. Chcela som vyskúšať ten trik so špendlíkom na stoličke a ešte som mu chcela vylepšiť jeho obed trochu štipľavými papričkami. Nič nezvyčajné." nevinne mykla plecom a odvrátila od nás zrak. Ja som vypukla do hlasitého smiechu a Nate nemo zízal na Avalon. Jeho výraz ma donútil smiať sa ešte viac. Vyrezal, ako keby mu niekto práve oznámil, že končí s futbalom, čo je pre neho dosť dôležité.

"Nate, si v pohode?" spýtala som sa ho, keď som sa upokojila a on sa stále tváril ...vydesene? Áno, tváril sa trochu vydesene.

"Som v pohode, len som netušil, že si až taká bláznivá." pozrel sa na Avalon a ona si zahryzla do pery, nad čím som sa pousmiala. Robí to vždy, keď jej niečo polichotí. Sledovala som, ako sa na seba tí dvaja pozerajú, a usúdila som, že by som ich mala na chvíľu nechať osamote.

"Potrebujem si zavolať, tak sa vrátim o pár minút, jop." povedala som im a postavila som sa z postele, kde som do teraz sedela. Obaja len prikývli, a ešte som stihla nenápadne žmurknúť na Natea, ktorý sa zasmial.

Vyšla som z izby a vykročila som k automatu, ktorý som zbadala na konci chodby. Keď som sa k nemu dostala, z vrecka som si vybrala mince, ktoré som strčila do tej dierky a stlačila tlačidlo, nad ktorým bolo napísané čokoláda. Už dávno som čokoládu nemala a tak som sa ňu nejak dostala chuť. A som tu, tak prečo to nevyužiť, nie? Do plastového kelímka začala tiecť hnedá tekutina, na ktorú sa tak teším. Keď bol kelímok plnú, zobrala som si ho do ruky a priblížila si ho k nosu, aby som mohla privoňať k čokoláde, čo som aj urobila. Slastne som privrela oči, keď som si z nej trochu odpila a musím uznať, že je úžasná. Sladká s trocha horkosťou na jazyku. To mám rada. Išla som si sadnúť na jednu zo stoličiek, ktorých tu bolo. Vybrala som si z tašky mobil a zamračila som sa, keď som si všimla, že mám dve neprijaté správy. Tá prvá bola od môjho bračeka a tá druhá bola od Harryho. Najprv som otvorila tú od brata.