5.Chapter ♦ Sweet Sarah

996 55 2
                                    

Spojil naše pery a bozkáva ma tými jeho dokonalými perami,o ktorých sa mi zdá už niekoľko dní.Odkedy som ho stretla na letisku a zahľadela sa do jeho očí.Z môjho sna ma preruší Harryho hlas.

"Charlote,ešte platí to rande?" spýta sa a ja otvorím oči.Mne sa to zdalo? Alebo som si to predstavovala? Bože môj! Čo to so mnou je? Ale som až blízko jeho pier a on sa mi na tie moje pozerá.

"Ja... asi áno.Ešte nie je až tak neskoro a môj brat už dávno odišiel s Avalon." poviem a chcem sa odtiahnuť,ale jeho ruka na mojom zátylku mi v tom zabránila.

"Fajn,mal som v pláne ťa vziať na jedno krásne miesto,ale tam ťa vezmem inokedy.V tento čas by to nebolo také,aké som chcel." nežne ma pohladí po líci a ja sa ho chcem spýtať na aké miesto ma chcel vziať,ale nechcem nič pokaziť.

"Okey,takže kam ideme?" spýtam sa ho a postavim sa.Harry sa postaví tiež a vezme si jeho ruksak zo zeme.

"To uvidíš,ale teraz zavri oči,prosím." zažiadal.Najprv som sa na neho nechápavo pozrela,ale potom som urobila tak,ako mi kázal.

Čakala som čo sa bude diať,ale potom som pocítila niečo mäkké a perfektné na mojich perách.Pobozkal ma! No,hneď sa aj odtiahol.Pozrela dom sa na neho a jemne sa usmiala,čím som ho asi aj upokojila a presvedčila,že sa mi to páčilo.Páčilo sa mi to a veľmi!

"Len pre udobrenie.Stále chcem vediať čo ste celý čas robili a musíš mi povedať všetko." povedal a chytil moju ruku.Len som prekrútila oči a kráčala s ním.

"Naša priateľská pusa bola fajn a povieš mi už kam ma berieš?" nedočkavo som sa ho spýtala,keď sme už boli na školskom parkovisku.

"Si nedočkavá a preto ti to nepoviem." žmurkol na mňa.Chce ma naštvať? "Nevadí ak sa prejdeme? Išli by sme autom,ale to moje je v servise." spýtal sa ma a pozrel sa na mňa.

"Jasné,rada sa prejdem.Tak povieš mi kam ideme?" nevinne som sa naňho usmiala a zaklipkala očami.Na Roberta to väčšinou zaberie,ale na neho očividne nie,keďže záporne pokrútil hlavou.Zavčala som a už som radšej bola ticho.

O takých dvadsať minút sme sa zadtavili pred cukrárňou,ktorej názov bol Sweet Sarah a ja som sa dosť potešila.Harry ku mne premiestnil jeho smaragdy a ja som sa na neho doširoka usmiala.

"Máš rada sladké,však?" spýtal sa neisto a ja som prikývla.

"Samozrejme,už som si myslela,že ma zoberieš do nehakého baru." povedala som a to už sme vstúpili do cukrárne.Harry sa len zachcechtal a spolu sme si sadli do jedného boxu.Sedeli sme oproti sebe a ja som si zložila lakte na stôl.O chvíľu k nám prišla mladá časníčka s krátkymi hnedými vlasmi.

"Ahoj,Harry.Ako vidím,máš tu spoločnosť." pozrela sa na mňa.Jej úsmev bol tak hrejivý a príjemný.Hneď som sa aj usmiala.

"Sarah,toto je moja kamarátka Charlotte." povedal Harry a Sarah mi už podávala ruku,ktorú som s radosťou prijala.

"Teší ma,Charlotte.Pozor na Harryho,je to debil." povedala šeptol,ale som si istá,že to Harry počul,keďže zvráštil obočie.Musela som sa rasmiať.

"No,pekne ďakujem.To si s tebou ešte vybavím.Priniesla by si nám ten svoj skvelý jahodovo-tvarochový koláč?" spýtal sa jej a očkom pozrel na mňa.Neviem čím to je,ale my sa na seba stále usmievame.

"Prepáč,zlatko.Len si robím srandu a gratulujem k dnešnému zápasu,vyhrali ste." očividne k sebe majú blízko a majú sa radi.

"Jasné,ďakujem."

"Dobre,tak ja vám idem po ten koláč a rada som ťa spoznala,Charlotte." povedala a odišla dozadu.

"Je milá." skonštatovala som.

"A otravná,ale mám ju rád.Takže a teraz mi povedz o tom tvojom super dni s tým hajzlom." zdvihol na mňa obočie a lakťami sa oprel o stôl.

"Prečo ťa to tak zaujíma? Len sme sa rozprávali a to bolo všetko.Môžem povedať,že aj on ťa má nesmierne v láske." odpovedala som mu mierne provokačným tónom.Ale len trošku.

"Zujíma ma to,lebo je to kretén a nebol by som rád,keby ti ublížil." odsekol a mohla som povedať,že som spozorovala napnutú sánku.

"Ale nebol až taký kretén.Bol celkom milý,len potom začal byť otravný a obchytkával ma.Ale dostal svoje,takže." povedala som mu a mykla plecom,aby to nechal tak.

"Fajn,ale už sa s ním nebav.Fakt ma to štvalo a to aj preto,lebo sme dnes mali ísť na rande a ty si proste celý deň s ním a nie so mnou." povedal a pritom rozhadzoval rukami.Dosť ma jeho slová zaskočili.On..on žiarli? Akoby tie slová ani nechcel povedať na hlas.Asi si to aj uvedomil."No,teda my-myslel som s nami.Tak som to chcel povedať." zakoktal sa.Nenápadne som sa zasmiala.Chudák chlapec.

"Fakt ma to mrzí.Aj Avalon mi už vynadala a proste mi po angline povedal,že ma chce odprevadiť na nasledujúcu hodinu,tak som súhlasila a potom sme sa zakecali." vysvetlila som mu a môj hlas znej trochu pobavene.On sa mi zdal však smutný.

"Môžeme sa baviť o niečom inom?" zažiadal a nervózne sa na mňa usmial.

"Dobre.Takže ako vidím si úžasný futbalista." zalichotila som mu  a na jeho tvári sa objavil široký úsmev.

"Celkom sa mi darí a dosť ma to baví.A čo je najdôležitejšie,letia na to baby." samoľúbo sa uškrnul.Hm..pozrela som sa naňho so zdvihnutým obočím a naklonila som sa cel stôl k nemu.

"Myslíš?" zase som použila ten provokačný spôsob.Moja ruka zablúdila k jeho tvári a prsom prešla po leho líci až k perám.Cítila som ako sa mu zrýchlil dych.Úpenlivo ma pozoroval,keď som sa nahla k jeho perám.Nahlas prehltol a začal sa ku mne približovať.Brnkla som mu po nose a zase som sadla.Z môjho činu bol zaskočený a mňa to strašne pobavilo.Chystal sa niečo povedať,ale v tom prišla Sarah s našim koláčom.

"Tak tu je to a dobrú chuť." položila nám to na stôl a so žmurknutím odišla.Zavládlo medzi nami ticho a tak som sa pustila do toho koláča.Zobrala som si malé sústo na vidličku a následne som si ho vložila do úst.Všetky moje sladké chuťové poháriky sa prebrali k životu a ten koláč sa mi na jazyku priam rozplýval.Privrela som oči a užívala som ti tú neuveriteľnú chuť.

"Však je to úžasné?" spýtal sa ma Harry.Prikývla som a ďalej jedla.

Najedli sme sa a pritom sme sa rozprávali a všetkom možnom.Harry sa ponúkol,že ma odprevadí a tak sme išli po nočných uliciach Los Angeles.Keď spojil naše ruky,ani som sa nesnažila protestovať.Proste som si užívala to teplo,ktoré vychádzalo z jeho dotyku.

"Tak a sme tu.Tu bývam." povedala som mu a pozrela som sa na náš dom.Harry sa zatváril zvlášne.

"Počkať,ty si Robertova sestra?" spýtal sa ma a ja som ostala prekvapená.Odkiaľ pozná môjho brata?

______________________________________

Ahoooooooooj :)))
Konečne nová časť aj keď iba kratšia,ale zajtra bude dlhšia ;))

Vôbec ,ale vôbec nie som spolojná s časťou a vôbec sa mi nepáči.Len dúfam,že Vám sa bude páčiť <3 a sorry za chyby

Dnes sa mi nejak nechce komentovať,takže I am at the end

Táto časť je venovaná Marti a Sophi <3

Vote&koment!!!!

Stay With MeWhere stories live. Discover now