Stay With Me

11.Chapter ♦ Si nadržaná :)

 

Jeho letmý bozk zanechal na mojom tele chvejúci sa pocit, ktorý je mi cudzí. Hneď po tom však odišiel a asi sa už nevráti. Urobila som niečo zlé? Nerada to priznávam, ale naše bozkávanie sa mi nejakým spôsobom páčilo. Je to pre mňa niečo nové a páči sa mi to. Hlavne, keď je to s Harrym. Ten chalan vie opantať všetku vašu myseľ a docieli, aby ste nemysleli na nič iné, len na neho. A to sa mi aj stalo. Neviem naňho prestať myslieť. Dnes bol naozaj dlhý deň a som dosť unavená, lenže môj brat sa ešte nevrátil a Harry je stále v kuchyni. Povedal, že sa hneď vráti, ale stále sa nevrátil. Čo ak odišiel? Čo ak som ho vystrašila? Veď som nič také nerobila. Ale ten jeho vzdych ma k tomu prinútil. 

Rozhodla som sa, že sa radšej pôjdem pozdieť, či je tu. Možno odišiel a zajtra sa so mnou rozíde. Bože, to znie hrozne. To nechcem! Prehrabala som si vlasy a otvorila dvere. Pomaly som schádzala dole schodmi. Snažila som sa, aby ma nebolo počuť. Ak je ešte tu, tak ho vystraším. Zaslúžil by si to. Nechať ma pol hodinu samučičkú v izbe nie je veľmi pekné. Zišla som posledný schod a namierila som si to rovno do kuchyne. Bol tu, neodišiel. Bol mi otočený chrbtom, takže ma nemohol vidieť. Jednou rukou sa opieral o linku a v druhej ruke držal pohár s džúsom. Dvihol ho k svojim ústam a napil sa. Pohybujúce svaly na jeho chrbte a ranemách boli tak dokonalé pre moje oči. Zahryzla som si do pery a zubami po nich prešla. Kašlem na to strašenie, zdá sa mi nejaký čudný.

"Si v poriadku?" spýtala som sa potichu, no tak, aby ma mohol počuť. Hneď sa ku mne otočil a zbadala som ako si ma obzerá. Stihla som sa za ten čas prezliecť do môjho pyžama. Dlhé, červené tričko a čierne krátke šortky. Opierala som sa o stenu a ruky si prekrížila na prsiach. Len si ma mlčky prezeral, nič nehovoril, ale začal sa mu mne približovať.

"Som v pohode, len som bol smädný. Nič viac." uistil ma a keď už odo mňa stál asi krok, urobila som krok vpred a tak zmenšila našu vzdialenosť.

"Naozaj?" spýtala som sa, pozerajúc sa mu do jeho zelenkavých očí. Prikývol a usmial sa.

"Naozaj." zopakoval a prelomil aj tú malú medzierku medzi nami, keď si ma svojimi veľkými rukami pritiahol k sebe a ja som svoje ruky položila na jeho hruď. Hneď tie svoje premiestnil na môj chrbát a ja som cítila jeho brušné svalstvo na tom mojom. Harry je naozaj veľmi vysoký a je odo mňa skoro o dve hlavy vyšší a tam som musela nadvihnúť hlavu, aby som sa mohla pozrieť do jeho očí.

"Bála som sa, že si odišiel." zamrmlala som si popod nos. Harry zvráštil obočie a hlavu zaklonil trochu na stranu.

"A to už prečo?" spýtal sa. 

"Neviem. Po tom našom bozkávaní si bol čudný a tak som si myslela, že ..." sklopila som zrak, keďže som sa cítila trápne.

"Že čo?" nadvihol mi dvomi palcami bradu a ja som zase musela čeliť jeho očiam. Zhlboka som sa nadýchla a tak prehovorila.

"Myslela som si, že som ťa vystrašila. To som naozaj nechcela a ak som ťa nejak vystrašila, tak mi prepáč.Naozaj som to nechcela. Ale keď sme sa tam tak bozkávali, tak ... ja neviem." odpovedala som mu a mykla precom. Na jeho tvári sa objavil malý úsmev, no skôr to bol úškrť spojený s úpmirným úsmevom.

"Však si bola vzrušená?" povedal blízko mojej tváre, až blízko nej a pobavene na mňa hľadel. Nadvihla som obočie a trochu našmúlila pery.

"To by som nepovedala." odvetila som mu, no stále som bola znervóznená jeho blízkosťou pri mojej tvári.

"Ja si myslím, že si bola. To, že si sa.."  nenechala som ho to dopovedať a moja ruky hneď zakryla jeho ústa. DObre viem, čo chcel povedať.