Stay With Me

23.Chapter ♦ Všetko je len zlý sen

Pomaly som otvorila oči a zbadala spiaceho Harryho, ktorého ruky som cítila obmotané okolo môjho tela. Usmiala som sa nad ním a opatrne otočila hlavu zozadu, aby som sa mohla pozrieť, koľko je hodín. 7:25. To je ešte celkom skoro, takže som sa pritúlila zase k Harrymu a spokojne som si vydýchla. Je mi s ním až neskutočne dobre, že tomu niekedy nedokážem sama uveriť. Sme spolu len dva týždne, ale mám pocit, akoby to bolo viac. Nie som si istá Harryho citmi, ale o mojich som si absolútne istá. Viem, že k nemu začínam niečo cítiť, ale bojím sa toho. Bojím sa, že to Harry nebude cítiť rovnako, a ja by som mohla skončiť so zlomeným srdcom. Ale nejakým spôsobom viem, že Harry by mi nevedel ublížiť. Sľúbil mi to a ja mu verím. Stále nemôžem uveriť, že som sa s Harrym skoro vyspala. Úprimne? Bolo by mi to jedno, s ním to stojí za to. Navyše je to môj chlapec a ten jeho uplakaný výraz mi lámal srdce. Urobila by som pre neho všetko, len aby som ho už viac nevidela takého zúfalého.

Svoje ruky som dala na tie jeho, ktoré ma objímali. Ešte nikdy som nespala s chalanom v jednej posteli, ak nerátam môjho brata. A páči sa mi to, hlavne, keď je ten chalan Harry. Nemyslela som si, že budem mať chalana, keď som sa tu vracala. Bola som dosť zlomená, aj keď som sa to snažila zakrývať, čo sa mi aj darilo. Niekedy, keď som sama, tak si spomeniem na mamu a na otca. Bola som na nich naviazaná a ich smrť ma dosť dostala. Veď to boli predsa dva ľudia, ktorí pre mňa znamenali celý môj život. Som tak rada, že mám svojho brata. Aj napriek tomu, že sa mi v poslednom čase nevenuje ako kedysi, nezazlievam mu to. Začal pracovať zase vo firme, na krku má tú jeho ropuchu, ktorá mu nedá ani v pokoji si oddýchnuť. Naozaj ju mám veľmi v láske. Keď som ešte bývala v Canade, Robert za mnou chodil aj s ňou. Nikdy som si svojho brata poriadne neužila a to všetko kvôli tej krave. Radšej som prestala nad týmto premýšľať, a pozrela sa na Harryho, ktorý sa práve preberal.

"Dobre ráno." popriala som mu s úsmevom na tvári, pozerajúc sa na jeho tvár, ako k sebe tlačí viečka.

"Mhm..." zamrmlal chrapľavo a svoj stisk okolo môjho tela upevnil.

"Vstávaj, musíme ísť k nám a potom do školy." povedala som k nemu, snažila som sa dostať z jeho zovretia, ale on len nesúhlasne zavrčal a hlavou sa zaboril do záhybu môjho krku.

"Keď mne takto tak dobre." zamrmlal proti mojej pokožke. Trochu to šteklilo, načo som sa zachichotala.

"Harry." zažiadala som.

"Charlotte." znie tak detinsky.

"No tak, Harry, zmeškáme školu." skúsila som to ešte raz. Niečo si zamrmlal popod nos a prevalil sa na druhú stranu postele. Pokrútila som nad ním hlavou a postavila sa z postele, berúc si svoje veci položené na stoličke a odišla som do kúpeľne.

 

 °  °  °  °

 Harry a ja sme stáli pred mojou skrinkou, ku ktorej som bola otočená a vyzeral si z nej knihy na hodinu, ktorú sme mali mať. Harry sa tváril celý čas trošku utrazene, pretože ma ešte u nás presviedčať, že by sme dnes nemali ísť do školy a urobiť si deň voľna, čo som samozrejme hneď zamietla. Nechcem vymeškávať vyučovanie. Nechcem byť záškoláčka, čo som mu tiež povedala, a naozaj musím aj tak zabrať, ak chcem ísť do Londýna. Keď sme došli do školy, tak som sa stretla na parkovisku s Carly, s ktorou som sa musela porozprávať o tom našom nakupovacom dni, ktorý sme si naplánovali. Minulý týždeň sme si tie nákupy presunuli na stredu a dopadlo to dobre. Úžasne sme sa zabavili a ja som si aspoň mohla kúpiť šaty na tú akciu v našej firme. Bude to v pondelok, čo ne neobvyklé, ale môjmu bratovi to proste inak nesedelo, keďže majú prísť aj nejaký dôležití klienti a jedine v ten deň im to vyhovovalo. Zdržala som sa s Carly asi dvadsať minút, pozdravila som sa dokonca s Chaseom, ktorý sa na mňa usmial,  a Harry bol zatiaľ pri chalanoch, s ktorými sa bavil asi o tom budúcotýždňovom zápase.

"Prestaň sa mračiť, inak sedím na angličtine s Ellie." odvrkla som mu s prižmúrenými očami a knihy si si pritisla k svojmu hrudníku, keď som sa k nemu otočila, zatvárajúc svoju skrinku. Prekvapene pootvoril ústa a skrčil obočie.

"To vážne?" vyvalil na mňa oči. Bože, to čo s ním je?

"Hej, myslím." odvrkla som mu.

"Vieš, že nerád sedím sám. Naozaj, Charlie?" zase sa ma spýtal. To, že sedí sám, dobre viem, ale je nepríjemný od rána.

"Áno." vyplazila som na neho jazyk. Viem, že sa teraz správam možno detinsky, celkom ma to baví, keď na neho mám čiastočný vplyv, ale fakt nemám rada, keď sa mračí, aj keď aj pri tom vyzerá tak neskutočne dobre. Otočila som sa smerom k triede a dala sa do kroku.

"Fajn." počula som za sebou jeho hlas. Neotočila som sa však a ďalej kráčala k triede. Zastavila som sa pri dverách, otočila sa a pozrela za seba, či tam ešte stojí. Kráčal preč. Nekráčal za mnou do triedy, ale na druhú stranu. On sa naozaj nahneval pre takú blbosť? Odfrkla som si a celá nahnevaná som vkročila do triedy. Nesadla som si však k Ellie, ako som to povedala Harrymu. sadla som si na svoje obvyklé miesto, kde sedím s Harrym. Povzdychla som si a knihy položila na lavicu pred seba. Myslela som to iba zo srandy, ale on sa naozaj nahneval? Neviem si to vysvetliť. Veď včera sme sa mali tak dobre a ešte aj ráno, no ako vidím, Harryho nálada sa mení rýchlejšie bežia hodinky.

Do triedy vošla slečna Sweetová a po nej samotný Harry, ktorý mal sklonenú hlavu. Na malú chvíľu ju však zdvihol, pozerajúc sa mojim smerom. Hneď však odvrátil svoj zrak zase smerom dole a kráčal k našej lavici. Pozorne som sledovala, ako ku mne kráčala, chôdza jeho tela bola  tak pekvá, istá a sebavedomá, že som sa pri pohľade na neho mračila. Posadil sa na stoličku vedľa mňa, na mňa sa však nepozrel, zložil si ruky na lavici, zo stoličky sa trochu zosunul dole a hľadel pred seba. Nadvihla som neveriacky obočie, šokovaná z jeho chovania a radšej som sa pozrela na učiteľku, ktorá niečo hovorila.

"Charlotte, ten projekt sa mi vážne páčil. Mali ste to pekne spracované a videla som tam spoluprácu všetkých, čo ma teší." ozvala sa ku mne profesorka. Zaklipkala som očami a pozrela sa na ňu. Doteraz som sa na ńu tiež pozerala, no moja myseľ bola niekde úplne inde- pri tom blbcovi, ktorý sedí vedľa mňa.Nahodila som falošný úsmev a odpovedal jej.

"Ďakujeme. Avalon sa na tom síce podieľala z nemocnice, ale nakoniec nám naozaj pomohla." povedala som jej. Povedala ešte pár pochvál aj smerom k ostatným, ale ja som ju už nepočúvala. Ten projekt sme naozaj robili všetci. Ja, Harry a Nate sme to robili spolu. Stretli sme sa u mňa a mali sme to za tri hodiny. Bella nám poslala iba e-mail s jej prácou a odmietala prísť ku mne. Naozaj neviem, čo sa tomu dievčaťu stalo. Vôbec sa s nami nechce baviť, na mňa  a na Harryho sa vždy pozerá tak nepekne, až mi z toho niekedy objaví husia koža. Za Avalon som bola v nemocnici a spolu sme to dokončovali. Nate sa na ňu pravdepodobne hnevá, čo som vydedukovala z toho, že sa ma Avalon na neho spýtala, či sa na ňu ešte hnevá. Nechcela mi však povedať, prečo sa na ňu hnevá. Nechala som to tak, pretože som nechcela, aby sa jej pohoršilo. Veľmi sa teším, že sa dnes konečne vracia domov. Aspoň budem mať konečne človeka, ktorému sa budem môcť vyrozprávať.

 Po skončení hodiny som sa otočila k Harrymu, ale kým som stihla zo seba niečo vydať, postavil sa a odišiel z triedy.Zarazene som sa pozerala pred seba, až kým ma nevyrušila Ellie, ktorá položila svoju ruku na moje rameno.

"Charlotte, so v poriadku?" spýtala sa ma ustarane.

"Hej, som v pohode. Ideme na hodinu spolu?" usmiala som sa na ňu. Prikývla s úsmevom a spolu sme sa vydali na ďalšiu hodinu. Čo sa to d nám do pekla porobilo? Pokiaľ viem, nič som neurobila a za to ráno by sa nemohol až natoľko hnevať.

Harry sa mi celý deň vyhýbal, celkom sa mu to darilo. Na hodinách sa na mňa ani jediný raz nepozrel, neprehovoril ku mne a ani sa o to nepokúšal. Celý deň som bola bez jeho objatia, bozku, alebo držania ruky. Cítila som sa le, lebo som nevedela, čo je dôvodom jeho správania sa ku mne. Včera sme prežili úžasný deň. Stále sa chvejem z jeho dotykov, a teraz sa mi nepozrie ani do očí. Serie ma to o poriadne, no zároveň ma to núti sa cítiť sa smutne. Chcem okamžite vypadnúť zo školy alebo nech mi to už konečne vysvetlí.

Pustite si pesničku  v médiach  :) →

Uložila som si knihy do skrinky, zavrela ju za sebou a svoju tašku som si prehodila cez rameno. S povzdychol som vykročila chodbou, počas čoho som si z vrecka vybrala mobil, ktorý mi vibroval. Dostala som správu od Ellie, že mám ísť do telocvične. Nechápala som, na čo ma volá do telocvične, ale neriešila som to. No, radšej som vytočila jej číslo a mobil si položila k uchu.

"Zlatko, prečo ma voláš do telocvične? Práve som odchádzala zo školy." povedala som do mobilu, keď mi to zdvihla.

"Profesorka Gerryová potrebuje pomoc s výzdobou na zajtrajšiu súťaž, tam si mi napadla iba ty. Carly a Lizzy majú už nejaký krúžok." vysvetlila mi. Už som bola skoro pri telocvični.

"Dobre, hneď som tam."  povedala som a zrušila hovor. Mobil som držala stále v ruke, keď som započula hlasy, vychádzajúce zo študovne. Zvedavosť nedala, tak som otvorila dvere. V tej chvíli, keď som zazrela Harryho, ako bozkávala Bellu, mi vypadol mobil z ruky. Oči s mi rozšírili a ústa pootvorili. Jeho ruky na jej bokoch, jej zase na jeho hrudi a za jeho krkom. Čo? Mlčky som sa na nich pozerala, neschopná žiadneho pohybu alebo slova. Jeho oči sa stretli s mojimi, ktoré začali zapĺňať slzy.

"Charlotte." prehovoril v ten istý čas, ako som počula za sebou Ellie, ku ktorej som sa otočila. Bez váhania som sa rozutekala preč zo školy. Bolo mi jedno, že som tam nechala môj mobil. Potrebovala som vypadnúť od tých dvoch. Prečo ju Harry pobozkal? Prečo ju bozkával? Ani neviem, ako som sa ocitla v našej štvrti. Rýchlo som utekala k nášmu domu. Zabuchla som za sebou dvere, ignorovala, že za mnou kričí môj brat, a rýchlo som utekala hore schodmi až k mojej izbe. Zavrela som dvere lúčom a zosunula sa po nich dole.

"Charlotte, čo sa stalo?" môj brat búchal na dvere. Mám mu otvoriť alebo nie? Čo sa môže stať? Postavila som sa na nohy, pomaly vzala do ruky kľúč a odomkla som sním dvere, ktoré sa hneď otvorili. Na chodbe stál Robert s ustaraným výrazom, usadeným na jeho tvári, a za ním Melisa, ktorá sa na mňa prekvapene pozerala. Musela som vyzerať hrozne, ale to teraz bola tá posledná vek, ktorá ma zaujímala. Bez váhania som sa vrhla svoju bratovi do náruče.

"Sestrička, čo sa stalo?" spýtal ma sa ustarane, pričom hladil môj chrbát.Jediné čo zo mňa vychádzalo, bolo vzlyky. Robert si povzdychol, pomaly ma od jeho odtiahol a spolu so mnou podišiel k posteli, na ktorú sa so mnou vedľa seba postavil.

"Povieš mi to?" naklonil hlavu na stranu, pozerajú sa mi do tváre. Pokrútila som hlavou a ešte viac sa rozplakal, keď som si na to spomenula.

"Mám ťa nechať osamote?" spýtal sa ma tichým hlasom, pričom ma pohladil po tvári.

"Bola by som rada." pokúsila som sa usmiať. Rob prikývol, objal ma a postavil sa z postele. Za sebou som už len počula, ako zavrel dvere. Ľahla som si do postele, vliezla pod perinu a zavrela oči. Všetko je len  zlý sen. Len jeden zlý sen, z ktorého sa zobudím, ak zaspím. Prebudím sa a budem ležať v Harryho náručí a nič z toho sa nestane.

 

____________________________________________________________

Ahojteeee :D Máte novú časť, na ktorú som sa tešila, aj keď nie som s ňou až tak spokojná :) Dúfam, že sa Vám páčila a budem rada za KOMENTÁRE ♥ Čo si myslíte o  tom čo sa stalo?? Vysvetlí s to, alebo Harry a Bella mali niečo spolu už dávnejšie?? A prečo to Harryho čudné správanie?? Hmmm?? čakám odpovede a prosím naozaj ma potešte komentármi :D CHCem sa POĎAKOVAŤ za 6,674 prečítaní ♥ 356 Votes a 122 komentírou, aj keď sú tam aj moje :D Viem, že to nie je veľa, ale pre mňa áno a bez Vás by som to nedokázala ĎAKUJEEEEEM ♥ ♥ ♥... časť nevujem Hanke, aj keď túto story nečíta, ale je to super baba a včera som si s ňou skvele pokecala :) Tiež píše, takže sa kuknite ...má super poviedku CHEMISTRY ♥ Som na konci...a sorry za chyby ....Pusinkujem Vás ♥ ♥ ♥ ILY All

Vote&Comment

-Rossalin