Stay With Me

27.Chapter ♦ Ona má dnes narodeniny

Jablko, ktoré som držala v ruke, mi z nej vypadlo na zem, no ja som to ani trochu nevnímala. S klipkajúcimi očami som zdvihla zrak k osobe, do ktorej som narazila. Bolo mi jasné, že to môj brat nie je, keďže ten už dávno spí a počas noci sa aj tak veľmi často nezobúdza. Keď sa moje oči stretli s jeho smaragdami, rozšírili sa ešte viac ako boli a moje sdrce som mohla cítiť až niekde v krku. Jeho oči ma temne prepaľovali. Díval sa mi rovno do očí.

"Čo tu robíš?" spýtala som sa ho chladným hlasom, pričom som o krok od neho ustúpila dozadu. Jeho blízkosť ma nútila túžiť po jeho dotyku, čo som si nemohla pripustiť.

"Bol som smädný." povedal tichým chrapľavým hlasom. Zachvela som sa pri tom a očami kmitala k nemu a od neho. Chcel sa pohnúť, ale ja som mu v tom zabránila vykročením k nemu a položením svojej dlane na jeho hruď. Okamžite mi začalo biť rýchlejšie sdrce. Zase bol tak blízko.

"Čo to robíš?" zašepkal chrapľavo. Zmätene sa na mňa jeho oči pozerali, ten smútok v nich ma priam ničil. Ale nesmiem povoliť!

"Ja... Nemal by si robiť prudké pohyby. Zatočí sa ti hlava." ticho som povedala, pozerajúc sa do jeho očí. Jeho dych mi narážal do tváre a jeho rýchlo bijúce srdce som tak intenzívne cítila. Môj zrak pomaly klesal k jeho hrudi, pričom som sa sústredila na miesto, kde sa nachádzalo jeho srdce. Nepatrne som si prešla zubami po pere a trhavo vydýchla všetok nahromadený vzduch v mojich pľúcach. Prečo musí byť pre mňa tak nehorázne ťažké mu vzdorovať? Tak veľmi som chcela svojou rukou prechádzať po jeho hrudi, dotýkať sa jeho dokonalých svalov. Túžila som z neho stiahnuť to tričko a prisať sa perami na tie jeho. Srdcovité, plné a tak lákajúce pery. Keď som si však uvedomila, nad čím premýšľam, pokrčila som obočie a párkrát som zaklipkala očami. Ihneď som svoju ruku stiahla preč z jeho hrude a bez toho, aby som sa na neho pozrela, som sa otočila a išla mu napustiť vodu.

Trasúsici rukami som zobrala do ruky sklenený pohár a napustila doň vodu. Otočila som sa k memu a čelila jeho zamyslenému pohľadu.

"Ehm. Tu je tá voda." podala som mu pohár s vodou, pričom som si odkašľala. Pozrel sa na mňa, ako keby sa spamätal zo svojich myšlienon, a zobral si odo mňa pohár.

"Ďakujem." zamumlal a napil sa. Sledovala som, ako mu voda prechádza hrdlom, ako sa jeho paže napínajú, keď dvíha k svojim ústam pohár. Každý jeden pohyb ma na ňom fascinuje. Prázdny pohár položil na ostrovček, o ktorý sa tiež svojou druhou rukou opieral, a znova sa na mňa pozrel.

"Viem, že ma tu nechceš." povedal a sklopil zrak. Zamračila som sa.

"To nie je pravda a ty to vieš. Nie som síce nadšená z toho, že musíme byť v jednom dome, ale nechcela by som, aby si bol v tejto chvíli sám." odvrkla som rýchlo a pristúpila k nemu o krok bližšie. Nechcela som, aby si to myslel."Ešte dnes ráno sme spolu chodili, Harry. Nie som bezcitná, nenechala by som ťa samého. Nedokázala by som ani zaspať s vedomím, že si sám a navyše po nehode." povedala som hneď nato, ale oveľa tichším hlasom. Moje slová boli úprimné. Neozaj by som to nezniesla. Nemohla by som zniesť, že s ním niečo je a nemá sa o neho kto postarať.

"Porozprávajme sa o tom."  načiahol ku mne ruku. Kým sa ma však stihol dotknúť, svoju ruku som stiahla za chrbát.

"Charlotte." zastonal, pričom si povzdychol a svoju ruku mierne zovrel v päsť. V očiach mal prosiace iskričky a vôbec mu nežiarili ako obvykle.

"Nie, Harry. Dnes toho na mňa bolo priveľa. Som strašne vyčerpaná." vydýchla som. Náhle sa jeho veľká dlaň ocitla na mojom drieku, priťahujúc si ma k nemu.