Stay With Me

2. Chapter ♦ Smaragdové oči

"Čo si mi chcela povedať? Čo sa ti stalo?"spýtala sa ma Avalon, keď sme už asi hodinu sedeli v záhrade a pozerali sme sa na nich, ako sa rozprávajú o mojej škole.

"Ach, to ti radšej poviem, keď budeme v mojej izbe. Nechcem riskovať, že nás začuje Melisa a bude sa vypytovat." povzdychla som si a skonštatovala som. Fakt ju milujem.

"To bude niečo naozaj cool." povedala s nadšením. Určite myslí na nejakú blbosť. Len som pokrčila ramenami a ďalej sme to nerozoberali. Po chvíli sme už išli dnu. Rozlúčila som sa s tetou Rut a tetou Monikou, ktoré sa na mňa prišli pozrieť, ako som vyrástla.Všetci štyria sme si sadli na gauč v obývačke. Bola som už unavená, ale Robert mal asi niečo na srdci. Usúdila som to z toho, že sa na mňa pozrel a povzdychol si.

"Pozajtra je škola. Už som ťa tam zaregistroval, teda vás dve." oznámil nám a striedavo sa na mňa a na Avalon pozrel. Potom pokračoval."Budete spolu v triede. Nevedel som, či chceš navštevovať nejaké krúžky, takže som ťa do žiadného nezapísal." len som prikývla a keď povedal, že sme spolu v triede, tak som sa veľmi potešila. Avalon a ja sme sa na seba navzájom usmiali.

"To je super a tie krúžky si potom zistíme.." povedala som úprimne s nadšením a usmiala som sa na neho.

"Zajtra by sme mohli ísť na nákupy?" spýtal sa a pritom sa neisto usmial, a čakal na moju odpoveď.

"To by bolo fájn. Na nákupy som nebola.. no.. vlastne od smrti.." Robert ma to nenechaj dopovedať a hneď prišiel ku mne a objal ma. Vie, že o tom nechcem hovoriť.

"Sme dohodnutí. Mali by ste si íst ľahnúť, určite ste vyčerpané po tom dlhom lete. A Avalon už spala na letisku, takže bežte .." mal pravdu, obe sme ledva sedeli. Obe sme mu venovali pusu na líco a objatie. Potom sme sa vybrali hore po schodoch.Vedela som,že Avalon nepôjde do svojej prechodnej izby, ale ku mne.Ani jej únava jej nenezabráni k tomu, aby niečo zistila o tom, čo jej chcem povedať. A tak sme obe vkročili do mojej izby. Veľká posteľ, skrine a môj veľký šatník. Och, aby som, nezabudla! Pri okne je lavička a na nej veľa vankúšou. Pri okne ešte sú hneď vedľa dvere, ktoré vedú k balkónu. Milovala som moju izbu, ale nebola som tu tak dlho.

"Tak spusti.." vydala zo seba Avalon a zvalila sa na moju veľkú posteľ.

"Stretla som jedného chalana." povedala som v rýchlosti a sadla som si na posteľ. Avalon mi venovala šokujúci pohľad a jej výraz bol priam komický.

"Kde? Len mi nepovedz, že si ho stretla na letisku.." povedala a sadla si tiež.

"No,áno. Počuj, mám nápad. Nie si hladná? " spýtala som sa jej a asi bola zaskočená, že som zmenila tému, ale potom prikývla

"Dala by som si niečo. Ideme dole?" spýtala sa a ja som nesúhlasne zakrútila hlavou.

"Ukážem ti jedno tajne miesto, poď." zase na mňa vrhla jeden nebezpečný pohľad, nad čím som sa len pousmiala a začala som ju ťahať so sebou na balkón. Zastáli sme pred rebríkom, ktorý vedie na strechu. Hneď som začala liezť a potom som sa zastavila, keď som si uvedomila, že tam Avalon  ostala stáť. " Tak poď, neboj sa." mykla som hlavou,aby ma nasledovala.

"A to mi ho hovoríš ty, ktorá sa bojí výšok? " povytiahla na mňa obočie. Len som pokrútila očami. No, vlastne má pravdu, bojím sa výšok ,ale toto je asi výnimka. Konečne začala liezť aj ona a o niekoľko sekúnd sme už boli na streche. Mala som odtiaľ výhľad na celú našu ulicu a na pláž, ktorá je za našim domom.

"Tak dlho som tu nebola. Naposledy som sa tu skryla, keď som sa dozvedela, že sa sťahujeme do Canady, a že tu Robert ostáva." povedala som a cítila som, že sa mi do oči hrnú slzy. Avalon ma objala a venovala mi malý úsmev.