Vôbec som nechápala, prečo tak Bella reagovala. Ostala som tam nemo sedieť a zarazene sa pozerať pred seba. vybehla von, ako keby sme jej niečo zlé povedali. Nemala som ani najmenšie poňatie, čo sa jej mohlo stať. Prečo sa tak rozčúlila, keď sme jej povedali o našom vzťahu.
"Čo sa jej stalo?" ozval sa vedľa mňa nechápavo Harry.
"Asi to bude tým, že o tom nevedela a prekvapilo ju to. No nečakala by som, že odtiaľto takto vyletí." povedala som to, čo som si myslela, stále zarazene pozerajúc pred seba.
"Ľudia mali by sme radšej obedovať. Asi je šiblo alebo čo." skrčila nos Ellie a začala sa zase venovať svojmu jedlu. Mne sa už nechcelo, tak som od seba odstrčila tácku a lakte oprela o stôl. Som úplne bez nálady a na tie nákupy sa mi už ani nechce. Na Harryho som sa nepozrela, odkedy Bella odišla z jedálne.
Nakoniec sme Bellu už nevideli a ja som sa s dievčatami dohodla, že sa stretneme v nákupnom centre, pretože Harry protestoval, aby som išla s nimi. Chce ma ešte niekam vziať, takže po mňa aj príde.No nie je to hlúpe? Odvezie ma tam a aj po mňa príde? Pokojne som mohla ísť aj s dievčatami.
"A čo keď ich tam nenájdem?" s prekríženými rukami na hrudi som sa pozrela na Harryho. Bol opretý o svoje auto, pričom som ja stála hneď oproti nemu. Hádam sa s ním, pretože naozaj sa mi dievčatá môžu v obchodnom dome stratiť.
"Ale no, veď ti povedali, že ťa budú čakať hneď vpredu. Netrucuj, pretože ťa aj tak nenechám ísť s nimi. Videla si, ako šoféruje Lizzy? Veď tá asi v živote neprekročila väčšiu rýchlosť ako päťdesiat kilometrov za hodinu." odvetil oduto, až sa mi pery skrivili do úškľabku. Chcelo sa mi z neho smiať a hlavne z tej poznámke o Lizzynom šoférovaní.
"Harry, nie každý tu prekročuje rýchlosti ako ty." podpichla som ho. Len nad tým pretočil oči, pričom sa obrátil a otvoril mi dvere spolujazdca. Ďakovne som sa na neho usmiala a nasadla do auta, pričom som si hneď zapla pás. Harry nastúpil a hneď aj naštartoval.
"A kam ma chceš vziať po nákupoch s dievčatami?" otočila som k nemu hlavu, aby som sa na neho pozrela. Sedel pohodlne opretý o sedadlo, ruky na volante a sústredený, no zároveň ležérny pohľad na cestu za oknom.
"To ti nepoviem. Vieš, potom by to nebolo prekvapenia." odpovedal mi, pričom sa pri druhej vete naklonil trochu ku mne a vetu povedal tajomným hlasom.
"Dobre." zasmiala som sa a kým sa stihol vrátiť do pôvodnej polohy, stihla som mu dať pusu na pery.
"Tak toto som nečakal." povedal si skôr sám pre seba a uškrnul sa.
"Bola to len pusa." zamrmlala som po tichu. Harry to možno ani nepočul, takže som sa oprela o sedadlo a ruky si dala do lona. Hlavu som otočila k okienku a pozorovala som vonkajší svet.
"Bola to len pusa, no vôbec som ju nečakal, takže bola špeciálna." ozval sa po chvíli ticha, a jeho ruka sa ocitla na mojom stehne, pričom stále smerovala vyššie. Zmeravela som na mieste, neschopná reagovať na jeho poznámku. Nedokázala som ani zastaviť jeho ruku, len som tam bez pohybu, možno i nádychu, sedela a pozerala sa z okna.
"Harry, pozri sa." dostala som sa z tranzu, ktorom som bola, keď som videla, ako tam vonku niekto leží na zemi. Boli sme blízko nejakého parku, takže veľa aut tadiaľto nešlo. Harryho ruka sa zastavila v jeho pohybe, spomaľujúc a zastavujúc na kraji cesty.
"Pane Bože, čo to je? Veď tam niekto leží." zamračene sa Harry díval spolu so mnou z okna.
"Poďme to radšej zistiť." pozrela som sa na neho a už si rozopínala pás, pričom som hneď otvorila dvere. Počkala som na Harryho, kým sa nedostane na moju stranu, pričom ma hneď chytil za ruku, keď si všimol môjho vystrašeného výrazu na tvári. Došli sme až k ležiacej osobe a ja som zalapala po dychu. Na zemi ležalo bezvládne dievčatko, ktoré mohlo mať možno trinásť rokov. Vyzerala ako mŕtva, čo spôsobilo, že som sa začala triasť. Harry pustil moju ruku a podišiel k tomu dievčatku, šupol si a snažil sa jej nahmatať tep. Keď si úľavne povzdychol, urobila som to isté, pretože to znamenalo, že dievčatko nie je mŕtve.
"Žije, ale myslím, že je v bezvedomí. nemá nič zlomené, takže ju odnesieme do nemocnice dobre." povedal,kľaknúc si k nej a berúc ju do svojho náručia. Rýchlo som prikývla a otvorila zadné dvere, kde dievčatko Harry položil na zadné sedadlá a obaja sme si vyzliekli svoje bundy, keďže sa vonku trošku ochladilo. Vyzeralo to na búrku, alebo dážď. Harry najprv namietlo, nech si bundu zase oblečiem, no protestovala som. Prikryla som ju bundami a zavrela dvere. Ešte som sa obzrela, či náhodou nenájdem nejaké jej veci, a keď som si všimla ružovej tašky, išla som po ňu a potom sa vrátila k Harrymu, s ktorým sme rýchlo nasadli do auta.
"Si v poriadku?" spýtal sa ma Harry po naozaj dlhom tichu, ktoré medzi nami vládlo. Stále som otáčala hlavu dozadu k tomu dievčatku, ktoré sa stále neprebralo. Určite mala modriny po celom tele. Chúďa dievča. V hrdle sa mi tvorila veľká hrča, ktorú som nemohla prehltnúť. Pozrela som sa na neho a pokrútila hlavou.
"Snažím sa byť, ale stačí sa na ňu pozrieť a je mi hrozne. Kto jej to mohol urobiť? A čo keď ju niekto zneužil?" roztraseným hlasom som povedala, pričom som si trasľavými prstami vošla do vlasov. Tá predstava bola hrozná. Mohli jej ublížiť tým najhorším spôsobom, aký existuje.
"Charlotte, prosím ťa, upokoj sa. Zevezieme ju do nemocnice, kde sa o ňu postarajú." upokojoval ma Harry. jeho ruka chytila tú moju. Mal tak teplú ruku, tak príjemnú. Zhlboka som sa nadýchla a voľnou rukou otvorila tašku toho dievčaťa. Našla som jej peňaženku, do ktorej som sa pozrela a zistila, že sa volá Vanessa Hill. Keď sme konečne dorazili so nemocnice, Harry zobral dievča zase na ruky a odniesli sme ju do nemocnice, kde sa k nám hneď nahromadili lekári a sestričky. Vysvetlili sme im, že sme dievčatko našli v parku, a že sme našli jej veci. O chvíľu ju odniesli a nám povedali, že ak chceme, tak máme čakať v čakárni. To sme aj urobili a tak sedíme a netrpezlivo čakáme, čo s tým úbohým dievčatkom bude.
"Zavolám Ellie, že neprídem." povedala som Harrymu, ktorý sedel vedľa mňa. Ani som si nevšimla, že ma objíma. Vybrala som si mobil z vrecka a vytočila Elline číslo.
"Charlie, kde si?" hneď sa čudovala.
"Prepáč, ale stalo sa niečo a nemôžem prísť. Užite si to bezo mňa, ja vám to potom vysvetlím. Ahoj." po krátkom a stručnom hovore som si mobil zastrčila zase do vrecka a oprela sa o Harryho rameno.
"Myslíš, že bude v poriadku?" spýtala som sa potichu Harryho, pričom som sa na neho pozrela.
"Neboj sa, bude v poriadku." usmial sa na mňa a pobozkal ma na čelo. Ruku som mu položila na brucho a viac sa k nemu pritúlila.
"Dobrý deň, vy ste našli Vanessu?" otočili sme sa za hlasom ženy, ktorá k nám kráčala s bielom plášti.
"Áno, je v poriadku?" spýtala som sa, pričom som sa postavila, držiac Harryho za ruku.
"Je v poriadku. Má vyvŕtnuté zápästia a pár modrín, no bude v poriadku." odpovedala, pričom sa jej na perách pohrával malý úsmev, ktorý sa mi javil ako priateľský.
"Uh, to sa mi teda uľavilo." vydýchla som si.
"A neviete, čo sa jej presne stalo? Pretože len tak v parku nenájdete ležiace dievča a k tomu v bezvedomí." pýtal sa jej Harry dosť zaujímavú otázku, ktorá ma tiaž veľmi zaujímala.
"Oh, no Vanessa je vlastne naša pacientka. Včera večer utiekla sestričke, keď s ňou bola von na prechádzke. Dosť sa totiž bojí injekcií, takže utiekla." po jej slovách sme sa na seba s Harrym prekvapene pozreli.
"A čo tie modriny?" vyzvedala som.
"Dôvodom prečo tu je, je lebo spadla zo strechy, keď sa snažila utiecť z domu. Preto má tie modriny. Vanessa má druh chrípky, pri ktorej môže dôjsť aj k strate vedomia, preto tiež stratila vedomie. Je to taká malá rebelka." vyvalila som na tú doktorku oči, pretože som sa dnes tak vyľakala, že to dievčatko niekto zbil, že som skoro plakala, a teraz sa tu dozvieme, že ona vlastne utiekla z nemocnice.
_______________________________________________________________________________
Práve som napísala najhoršiu časť v živote a ni sa k tomu nechcem vyhardiť -_- Toto nebolo v pláne, ale napadlo mi to a chcem, aby to bolo ešte trochu cute, takže :D Vote a \comment poteší aj pri tomto otrase :))) a ďalej by som bola rada, ak by ste si omrkli moju novú stroy na mojom profile s názvom Without You ♥
časť venujem @barcca02 za pekný komentár ♥
Vote&Comment
-Rossalin
YOU ARE READING
Stay With Me
FanfictionCharlotte Clair Deverns - 18 ročné dievča, ktoré stratilo rodičov. Jej jedinou oporou je jej starší brat a jej najlepšia kamarátka Avalon. Po niekoľkých rokoch sa vracia do Los Angeles, bývať so svojím bratom. Do cesty sa jej však zapletie Harry Sty...
