Stay With Me

8.Chapter ♦ Nie som pripravená

"Aach...si neuveriteľná." zavrčí a zaborí hlavu do môjho krku. Zachechtám sa. Chytím ho za ramená a odtiahnem ho odo mňa.

"Si čudný, vieš o tom?" poviem a zapozerám sa do jeho očí.

"Prečo?" spýta sa ma zmätene.

"Lebo nič nevidíš." odpovedala som mu trochu zvláštne, ale ja viem o čom hovorí. Ani si nevšíma, že sa mi neskutočne páči. Veď už som mu to aj povedala, alebo nie?

"Tak toto som nepochopil. Ja vidím dobre a hlavne tie tvoje krásne oči." som prekvapená jeho slovami, ktoré mi tak veľmi polichotili. Som si istá, že sa červenám.

"Si debil." povedala som a tento raz som to ja, ktorá sa zrúti naňho s hlavou v jeho krku.

"Veď hovorím len pravdu." pritisne si ma viac k jeho telu. Cítim každý jeho sval a búši mi z toho srdce v nepompromisnom tempe.

"Som z nás zmätená." zamrmlem do jeho krku.

"Prečo?" spýta sa ma a odtiahne sa odo mňa.

"Lebo ma raz pozívaš von, si žiarlivý, milý a ochrankársky, no a niekedy si zas odmeraný a chladný. Páčim sa ti?" odvážim sa ho opýtať a som si vedomá toho, že som červená ako zadok pavijána.Jeho oči sa zabodli do tých mojich a z jeho výrazu nedokážem nič vyčítať. Je neutrálny.

"Prečo sa ma to pýtaš?" zamračí sa. Kým stihnem odpovedať, skočí mi do reči.

"Si krásna, milá, nádherne sa usmievaš. Ako by si sa mi nemohla páčiť?!" usmeje sa a ja po jeho slovách cítim červeň, ktorá mi stúpa do líc.

Je neuveriteľné, ako sa teraz obaja k sebe správame. Nikdy som sa s chlapcom takto nerozprávala. Nie, že by som bola typ dievčaťa, ktoré sa v spoločnosti chlapcom hanbí, ale pri tomto kučeravom anjelovi som až príliš odvážna vo svojich činoch. Moje správanie je celkovo niekde inde, ako zvyčajne. Som viac odvážna a úprimnejšia. Sakra, ten chalan ma proste privádza do inej sféry života. Úplne sa pri ňom uvoľním a to, čo sme robili pred malou chvíľou, by som nikdy nerobila s chalanom, ktorého poznám dva týždne. Ale práve to robím a páči sa mi to. Harryho vlastne poznám už dlho, len som si na neho po celé tie roky vôbec nespomenula. Veď som tu nebola veľmi dlho.

Uvedomila som si, že sa na mňa Harry díva a že som mu ešte neodpovedala. Vlastne ani neviem čo mu mám povedať.

"Tak prečo si niekedy..."

"Lebo... lebo ma... proste neviem." odmlčí sa."Neviem ako to povedať." prizná.

"Povedať čo?" spýtam sa ho. Neodpovedá, ale vtiahne ma do objatia. Jeho pristy sa zaboria do mojich vlasov a cítim ťažké povzdychnutia proti môjmu krku.

"Chcem byť s tebou." odpovie a svoje objatie zjemní. Nakoniec sa od seba odtiahneme a moje ruky chytí do svojich.

"Chceš byť so mnou?" spýtam sa ho polohlasne a prekvapene. Som mierne v šoku. Ako to myslí?

"Chcem, aby si bola so mnou. Aby som ťa mohol objímať a bozkávať. Myslím na teba po celý čas. Nedokážem myslieť na nič iné, než na teba. Ja... ja proste neviem, ale pomotala si mi hlavu a to poriadne." vydýchne a skloní hlavu. Som bez slov, neviem čo povedať. Proste ma dostal. Čo mám robiť? Chce so mnou chodiť? Chce, aby som bola jeho dievča? Do pekla! Čo budem robiť? Nie som pripravená. Nie som pripravená na vzťah. Ale kvôli nemu to stojí aj za môj posratý strach. Raz sa to proste musí vytratiť. Nemôže ma to požierať celý život. Musím sa nad tým povzniesť. Zhlboka som sa nadýchla a zahrýzla som si do vnútornej strany líc.