Stay With Me

25.Chapter ♦ Je sám

Avalon

Neprítomne som pozerala pred seba a snažila som sa spracovať tie slová. Charlotte sa zblázni, keď sa to dozvie. Ako je možné, že mal Harry nehodu?  Natea som zrušila hneď po tom, čo mi povedal, v akej je nemocnici. Sám bol úplne mimo, čo som rozoznala z tónu jeho hlasu.

Potriasla som hlavou a išla do obývačky, kde sedeli všetky. Samozrejme, Charlotte bola hore v izbe a určite ešte pozerá film. Zhlboka som sa nadýchla pred tým, ako som prehovorila.

"Ehm, práve mi volal Nate." povedala som opatrne, pričom som si odkašľala, aby mi venovali pozornosť. Hneď na to som rýchlo dodala, čo sa stalo."Harry mal nehodu."

"Čože?" ozvali sa  skoro všetci naraz.

 

Charlotte

Stratila som všetku rovnováhu, keď som počula slová, ktoré povedala Avalon. Mal nehodu. Harry mal nehodu. Stále sa mi to opakovalo v hlave, stále a stále. Sadla som si na schody, držiac ruku stále na zábradlí. Oči mi kmitali všade naokolo a cítila som, ako sa naplňujú slzami, ktoré onedlho stekali dole po moje tvári. On mal nehodu. Niečo vo mne ma zastavilo myslieť na to, čo sa stalo, a zaostrilo sa to na Harryho. Stalo sa mu niečo a moje podvedomie mi vraví, že je to moja vina. Nemohla som sa poriadne nadýchnuť, tlačilo ma na hrudi a nemohla som sa toho ťaženia zbaviť.

"Charlotte." počula som hlas v pozadí. Strach a bolesť vo mne mi nedovoľovali byť dostatočne pri vedomí, aby som mohla rozpoznať osobu, ktorej hlas patrí. Zahmlelo sa mi pred očami, nebola som schopná poriadne vi vidieť pred očami. Mlčky som sedela na schodoch a dívala sa do neznáma, držiac rukou zábradlie a jednou objímajúc svoj trup.

"Charlotte." zase niekto povedal moje meno. Pozbierala som v sebe posledné množstvo sily a postavila som sa, pričom sa mi zakrútila hlava. Ignorovala som to však.

"Chcem ísť za ním. Robert, poďme za ním."  zakričala som na svojho brata, keď som si ho všimla stáť pri schodoch a pohľadom, ktorý značil strach a obavy. Porozhliadla som sa okolo seba a videla Avalon, ako sedí pri mne na schodoch s lesknúcimi očami.

"Avalon, prosím poďme." vydýchla som zúfalo. Môj brat ku mne prikráčal, berúc ma do náručia a s jeho pomocou som zišla po schodoch. Počula som, ako Avalon hovorí, že mi ide po mikinu pre mňa a Melisu, ako hovorí, že ostáva doma. Ovial ma príjemný vánok, keď sme sa ocitli vonku. Objala som svojho brata ešte viac a nadýchla sa večerného vzduchu. Robert mi otvoril zadné dvere od auta a ja som si sadla do vnútra. O pár sekúnd som zaregistrovala,ako mi Avalon prehadzuje okolo tela čiernu mikinu. Oprela som si o ňu hlavu, keď ma jej ruky objali a snažila sa uveriť jej šepkajúcim slovám, že bude Harry v poriadku.

O niekoľko minút neskôr auto zastavilo a ja som sa vzpriamila, pričom som sa pozrela von oknom. Stáli sme na parkovisku pred veľkou budovou s veľkým názvom na streche. Prešla som si rukou po tvári, zotierajúc si tak zaschnuté slzy z líca. Pomaly som otvorila dvere a bez čakania na môjho brata alebo avalon, som vystúpila. Ostala som však stáť na mieste a dodávala si silu, aby som si zachovala svoju dôstojnosť a hlavne pokoj pred jeho rodičmi. Možno ani nevedia, teda určite ešte nevedia, že sme sa rozišli. Vlastne, sú tu vôbec jeho rodičia? Zamyslene som sa pozrela na betón pod nohami a zakrútila hlavou to strán. Samozrejme, že tu nie sú. Veď len včera odišli, a Harry je sám a teraz je aj bezo mňa. Pocítila som dotyk na mojich ramenách, tak som hlavu zodvihla a nepatrne sa pozrela na Roberta a Avalon, ktorí stáli už pri mne.

"Ideme?" spýtal sa ma Robert. Prikývla som a pomaly sme vykročili do nemocnice.

"Dobrý deň. Mohli by ste mi povedať, kde sa nachádza Harry Styles?" spýtal sa môj brat staršej pani, ktorá bola za veľkým pultom bielej farby, za ktorým som si všimla počítač a hromadu papierov.

"Ste rodina" odpovedala mu tá pani sestrička otázkou. Robert sa na mňa zamyslene pozrel, ale napokon sa s prikývnutím otočil k tej sestričke za pultom.

"Áno. Teda sme susedia, ale jeho rodičia sú momentálne odcestovaní a my sme jediní blízki." vysvetlil jej Robert, pričom sa na ňu usmial svojim oslnivým úsmevom.

Počas toho, ako sa Robert pýtal na Harryho, som ďalej nevnímala a len som nasledovala ich kroky. Onedlho sme sa ocitli vo výťahu a videla som, ako Avalon stáča tlačidlo s číslom sedem, čo značilo, že tam asi pravdepodobne bude Harry.

Výťah zacinkal a dvere sa otvorili.  Stisla som Robertovu ruku, za ktorú ma rdžal a rozišli sme sa chodbou. Hneď som zbadala Natea sedieť na jendnej zo stoličiek.

"Vďakabohu, že ste tu. Už som si myslel, že sa zbláznim." vydýchol Nate, keď sme k nemu došli. Avalon k nemu hneď prišla a pohladila rukou jeho rameno s malým úsmevom na jej tvári.

"Kde je?" spýtala som sa, pričom mi z očí opäť stekali slzy.

"Je v tamtej izbe." pokýval hlavou k bielym dverám, ktoré boli asi dva metre od nás."Chalie, prečo nebol s tebou?" ignorovala som jeho otázku a pustila bratovu ruku. Každým krokom som sa triasla viac a viac. Čím bližšie som bola k tej izbe, tým rýchlejšie mi bilo srdce a úplne sa zastavilo, keď som stála pred dverami. Moja hlava zostala sklonená aj vtedy, keď som sa postavila priamo pred prahom izby. Moja ruka smerovala k zárubni, ktorej som sa chytila a pomaly zodvihla hlavu. Pane Bože!

_______________________________________

Juhuuuu a ďalšia časť je na svete :) je krátka ale dnes možno bude ešte ďalšia, ak mi do toho niečo nepríde :D Čo hovoríte na časť??? Chcem komentáre!!! :(

-