Stay With Me

31.Chapter ♦ I want to talk and no excuses

Harry

Jej slová som mal stále v ušiach a nemohol som donútiť svoj mozog prestať opakovať stále dokolečka jej slová. Jej hlas sa mi stále ozýval v hlave, zatemňoval každú moju snahu o to, aby som myslel na niečo iné. Neviem, či to bolo len z dôsledku alkoholu v jej krvi, ale nemohol som tomu uveriť. Nemohol som uveriť tomu, že mi prakticky vyznala lásku. Ale prečo znela, ako keby tie slová nechcela ani vysloviť? Mal som pocit, že to nechcela povedať. Jej pohľad plný bolesti a smútku mi to priam kričal do tváre. Keby mi len dovolila, aby som jej to mohol vysvetliť. Nič z tohto by nemuselo byť, a my by sme boli spolu. Tak veľmi ľutujem, čo som urobil, ale nemohol som  za to. 

Chcel som jej to dnes vysvetliť. Bol som šťastný, keď mi povedala, že sa môžeme porozprávať. Lenže až priveľmi mi za týchto pár dní chýbali jej dotyky a bozky, že som proste nemohol odolať. Bol som neskutočne neštvaný, keď som ju videla s tým šmejdom. Dobre vedela, že som si neprial, aby sa s ním akokoľvek priatelila či stýkala. Mal som chuť ísť k nim a jednu poriadnui vraziť, no keď som videl, že ju chce pobozkať a ona sa brániť nechcela, pocítil som niečo, čo som ešte nikdy necítil. Bol to obrovský hnev s niečim, čo neviem ani popísať či pomenovať. Možno to bola žiarlivosť, ja neviem, ale nebolo to príjemné.

"Dobrú noc." zašepkal som a svoje pery priložil k jej lícu, hladiac pritom jej ruku, ktorú som potom dal pod perinu, a s posledným pohľadom na jej spiace telo som opustil jej izbu.

Keď som zišiel dole po schodoch, zbadal som Roberta, ako sedí v obývačke s hlavou vo svojich dlaniach. Som prekvapený, že to s Melisou znáša tak pokojne. Iný na jeho mieste by bol zronenný a zničený, no Robert nejaví ani jedno z toho.

"Už spí." ozval som sa, keď sa Robert na mňa pozrel. Prikývol a ukázal na miesto vedľa seba, aby som si sadol, čo som aj urobil. Ruky som si položil nakolená a pošúchal si o ne dlane. Bol som unavený z tohto všetkého, a ukrutná bolesť hlavi nechcela zmiznúť.

"Strácam kontrolu nad všetkým." prehovoril po chvíli ticha Robert. Otočil som k nemu hlavu, hľadiac na neho s nakrčeným obočím.

"Nemyslím. Za Charlotte môžem ja a to, čo sa ti stalo s Melisou, sám si mi prednedávnom hovoril, že už to medzi vami nie je to, čo bývalo."  povedal som mu, pripomínajúc mu to, čo mi sám povedal. Pred asi troma týždňami, presnejšie, bolo to na tej grilovačne, kde zistila Charlotte, že som syn Anne, sme sa rozprávali a Robert mal menšie pochybnosti o svojom vzťahu s Melisou.Chcel som to povedať aj Charlotte, ale nebola vodná chvíľa.

"To máš síce pravdu, ale bol som s ňou veľmi dlho."  poukázal Robert."Chodili sme spolu už na vysokej a po nej sme náš vzťah brali naozaj vážne. Nikdy by som si nepomyslel, že by ma práve ona mohla pozviesť." dodal, no zase svoj zrak upriamil pre seba, tváriac ne neutrálne. No poznám ho pomerne odmalička, takže viem, že sa cíti mizerne. Presne tak sa cítim ja. 

"Ja som si zasa nikdy nemyslel, že budem chodiť s tvojou sestrou. Cítim sa tak skurvene zle, že som jej ublížil." zasyčal som, a zaťahal sa mierne za vlasy na zadnej časti krku. Bol som na seba naštvaný a to veľmi.

"Vieš, že by som ti mal vymlátiť hubu?" zasmial sa Robert. Odfrkol som si so smiechom a ruku nechal na zatýlku. 

"Nechápem, prečo si ma nezmlátil. Plne si to zaslúžim."  povedal som s úškrom na tvári.

"Po tom, čo si mi povedal, som na to dôvod nemal. Som si istý, že keď sa to moja malá sestra dozvie, vrazí ti aj za mňa." podotkol Robert s pobaveným úšktrom, nad čím som sa zasmial a pretočil očami. Robert je jeden z ľudí, ktorým plne dôverujem. Povedal som mu celú pravdu, no musel mi sľúbiť, že to Charlotte nepovie. Chcem jej to povedať ja, nechcem, aby sa to dozvedela od niekoho iného.