Stay With Me

9.Chapter ♦ Zbavila som sa jej

Harry

Stále tomu neverím. Ja s ňou chodím. Zdá sa mo to ako sen, z ktorého sa určite zobudiť nechem. Úplne som zabudol na moje problémy doma. Jej pery mi pohltili mozog a na všetko som zabudol. A zajtra s ňou idem von. Už len nech to Rob schváli, mal by, myslím si, že s tým problém mať nebude. Poznáme sa už dlho a sme dobrí kamoši. Charlotte je úplne iná. Iná od ostatných dievčat. Nepretvaruje sa a fascinuje ma jej nevinnosť. Ona ma fascinuje.

Prstom som si prešiel po perách, ešte stále na nich mám chuť jej pier. Krútil som nad tým hlavou. Ako ma mohlo jedno dievča takto namotať? Nepochopiteľné, ale pravdepodobne to bude tým, že to bola moja prvá láska. Nikdy som jej to nepovedal a asi jej to ani nepoviem, no ona bola moja prvá láska. Síce som bol usmrkané decko, ale bola moja prvá láska. Pamätám si na...

Z mojich myšlienok ma vyrhlo tiché klopanie ne dvere. Posadil som sa na kraj postele a upravil som si mikinu.

"Harry, smiem vojsť?" spýtala sa ma moja mama jej jasným hlasom a nakukla cez dvere.

"Čo potrebuješ?" spýtal som sa chladno. Nerád sa tak správam k mame, ale nedáva mi na výber.

"Prosím, nehnevaj sa na mňa. Chce to tvoj otec, nie ja. Ja ťa tu chcem mať pri sebe." prisadla si ku mne ba posteľ. Jej ruka sa opatrne natiahla ku mne a dotkla sa môjho ramena. Akoby sa bála, že ju odstrčím. Otočim som sa na ňu a zbadal slzy v jej očiach. To ma donútilo zvráštiť obočie.

"Mama, neplač. Nebudem sa už na teba hnevať. Len ma pochop. Nestaral sa o mňa posledné tri roky a potom zrazu príde s týmto. Vieš dobre, akú mám povahu. Proste som nenechal nervy na uzde.Tu mám život, mám tu školu, priateľou a ...dievča." povedal som a palcom zotrel slzu po jej trávi.

"Máš dievča?" spýtala sa na s pozdvihnutým obočím a vspriamila sa.

"No, nejak tak." nervózne som sa poškriabal na zátylku. Do riti, prečo si neviem strážiť svoju prekliatú hubu! "Ešte je to čerstvé." dodal som. Určite ma teraz bude spovedať.

"Harold Edward Styles, ihneď mi povedz kto je to dievča!" postavila sa predo mňa a dala si ruky vbok. Rozosmialo ma to až tak, že som sa zvalil na posteľ a chytil za brucho. Ten jej výraz bol na nezaplatenie.

"Mami, si blázon." povedal som pomedzi smiech.

" A to už prečo ? A prečo sa smeješ?" zamračila sa. Párkrát som sa nadýchol a keď už som sa ako-tak upokojil, sadol som si a chytil mamu za ruky s tým, že som sa postavil a objal ju.

"Lebo si moja super mama " zašepkal som jej do vlasov a venoval jej do nich bozk.

"Tak už mi to povedz." zakňučala.

"Je to Charlotte." zase som zašepkal, a rýchlo som vybehol von z izby.

"To naozaj?" ozvala sa z mojej izby, kde som ju nechal.

"Áno, mami." zakričal som z kúpeľne. Zavrel som za sebou dvere a pokrútil s hlavou. Milujem tieto naše chvíľky, keď z vážneho rozhovoru prejdeme k tomuto. Mám svoju mamu rád a preto ju nechcem opustiť.

Vyzliekol som sa a vošiel do sprchy, kde som pobudol asi desať minút a potom som si už išiel ľahnúť. Dnes toho na mňa bolo veľa. Pohádal som sa s mamou, blbý deň v škole, po príchode zo školý ten rozhovor s otcom, ale nekoniec som ho ukončil perfektne.

Charlotte

Rano som sa zobudila na strašnú bolesť hlavy. Včera som sa pokúšala dovolať Avalon, ale nebrala mi to. Trochu ma to znepokojilo, lebo spať určite nemohla, keďže ona nezvykne ísť spať skoro. Obvykle celú noc preleží v posteli s mobilom v ruke, alebo s notebookom. Dúfam, že sa jej nič nestalo a že iba spala.