Stay With Me

10.Chapter ♦ Nepatrný dotyk

Silno som sa držala Harryho ruky, keď sme kráčali k izbe, kde leží moja najlepšia kamarátka. Celé telo sa mi triaslo a tlkot môjho srdca určite nebol v normále.

Po tom, ako mi zavolal Carlito, že je jeho sestra v nemocnici z neznámeho dôvodu, som skoro omdlela Harrymu v lone. Nemohla som tomu uveriť. Ako to, že je moja sestrička v nemocnici a hlavne prečo ? To sa mi stále ozývalo v hlave. Keď sme prišli do nemocnice, jej mama mi povedala, že ju našli ležať v izbe bez akéhokoľvek náznaku vedomia. Doktor povedal, že jw to z únavy, lenže ja tomu nejak neverím. Avalon je nemehlo, to áno. Robí bláznivé veci, športuje a je dosť ťažké ju od niečoho odhovoriť. Hlavne čo sa týka večierkov. Ale že by bola  vyčerpaná, tak to by som nepovedala. Navyše sa mi nepáčia tie jej chvíľky v škole, keď sa jej zakrúti hlava. V poslednom čase sa to dosť často opakuje. A keď mi volala od svojej tety, tak sme sa rozprávali asi tak pol hodinu a potom musela končiť, lebo sa necítila dobre. Zvyčajne naše hovory trvajú naozaj dlho a tak sa mi to nezdalo. U jej tety sa muselo niečo stať a ona mi to nechce povedať.

Pomaly som otvorila dvere a zbadala dievča s tmavými očami, ako leží na posteli. Do tela jej prúdila výživa cez hadičky, ktoré jej pichli do žily. Bola som zhrozená z toho, čo som videla. Len tak tam ležala a spala. Chcem, aby sa zobudila. Chcem, aby sa zase smiala, aby mi hovorila tie jej vtipy, na ktorých sa smejem nez akéhokoľvek dôvodu. Aby mi vynadala za úplné blbosti, ako to má vo zvyku.

"Bude v poriadku." povedal Harry a pohlasil ma po chrbte. Pozrela som sa na neho a potom zase na Avalon.

"Nech sa už prebudí." vydýchla som a pritúlila sa k Harrymu. Chvíľu sme tam len tak stáli a pozerali na Avalon. Podišla som k posteli a chytila ju za ruku, ktorú som jej jemne stlačila.

"Ľúbim ťa." zašepkala som jej do ucha a vtisla bozk do jej vlasov. Otočila som sa a išla k Harrymu, ktorého som chytila za ruku. Spolu sme vyšli z izby a pred tým, ako som zavrela dvere, som sa ešte raz pozrela na Avalon.

Harry ma po celý čas držal za ruku, keď sme kráčali chodbou za ostatnými. Cítim sa hrozne, že je Avalon v takomto stave. Zase sa mi hrnú slzy do očí. Zabočili sme doprava a ocitli mne sa na chodbe, kde  som zbadala vysokú postavu a hneď som aj vedela, že je to môj brat.

"Robert." povedala som a on sa v momente otočil. Pustila som Harryho ruku a rýchlim krokom som kráčala k bratovi, ktorého som silno objala. Neudržala som sa a rozplakala sa.

"Ššš, všetko bude v poriadku." upokojoval ma a ďalej ma objímal. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Odtiahla som sa od neho a so sklonenou hlavou som s bratom kráčala k stoličkám, kde sme si sadli. Robert ma hneď objal a ja som odpočívala s hlavou na jeho pleci.

"Idem za lekárom, aby mi povedal ako na tom je." povedal Rick a ja som sa ešte viac rozplakala, keď som si spomenula na ten pohľad, ako Avalon leží v tej izbe.

"Dobre." povedal môj brat. Náhle som si spomenula na mňa a Harryho. Nechala som to tam stáť. Dvihla som hlavu a pozrela sa na Roberta.

"Kde je Harry?" spýtala som sa Roberta, keď som ho nikde nevidela.

"Videl som ako s niekym volá. Asi len potreboval súkromie." odpovedal mi. Len som chápavo prikývla.

"Rob?" váhavo som sa na neho pozrela.

"Áno?"

"Asi nie je najvhodnejšia chvíľa, ale musím ti niečo povedať." zahryzla som si do pery.

"Tak hovor." povzbudil ma. No skôr ako som stihla niečo povedať, prerušil ma.

"Oh, oooh, no čakal som to." nechápavo som sa na neho pozrela. Mal nadvihnuté obočie a na perách pobavený úšklbok.