Stay With Me

16.Chapter ♦ Naozaj som sa o teba bála

"Harry, ste tu?" ozval sa hlas a ja som ihneď chcela odstrčiť Harryho od seba, ale on sa ani nepohol, čím si odo mňa zaslúžil nechápavý pohľad.

"Len buď ticho a  ona odíde." zašepkal skoro nečujne a až príliš blízko mojich pier. Prikývla som a on sa na mňa usmial, ako keby mi dával znak, že už odišla, no tak sa nestalo. Počuli sme blížiace sa kroky a tak sme s tichým smiechom  zahli za roh skriniek, no Harry sa o niečo buchol, čo bolo dosť hlasne počuť. Prikryla som si ústa rukou a pozrela sa na Harryho, ktorý tiež spozornel.

"No, do pekla, veď tu to je ako v nejakom horore. Radšej zdrhám." počuli sme povedať, myslím, že to bola Ellie. Chcela som sa začať smiať, no keď som sa pozrela dole, zhrozila som sa a do očí sa mi nahrnuli slzy.

"Harry."  slzy sa mi spustili po tvári a svoj zrak som nespustila z tej krvi, ktorá sa mu valila z ruky.

"Čo je?" nechápavo sa ma spýtal a ja som cítila jeho pohľad na mne.

"Harry, tvoja ruka. Ty ..." svoju roztrasenú ruku som chcela položiť na jeho, no zhrozene som sa zastavila.

"Do kelu. Musel som sa buchnúť o ten roh skrinky." pozrel sa na svoju zranenú ruku, ktorú mal teraz trochu bližšie k sebe. Nemohla som sa hýbať, stále som len hypnotizovala jeho zranenú ruku svojimi mokrými očami. Neviem prečo, ale tak veľmi som sa ešte nezľakla.

"Strašne ti to krváca, Harry." poznamenala som roztraseným hlasom.

"To nič, určite to nebude nič vážne." snažil sa ma upokojiť.

"Šibe ti? Veď sa pozri, ako ti to krváca. Počkať, mám v taške šatku, musím ti to obviazať." začala som panikáriť. S mojimi trasúcimi rukami som siahla po zipse, ktorý sa mi teraz naozaj ťažko otváral a keď sa mi to podarilo, hrabala som sa v taške, až kým som nenašla tú debilnú šatku a rýchlo som ju obviazala okolo Harryho ruky.

"Zašpiní sa ti." poznamenal a pozrel sa na mňa

"To je mi fuk. Len nech to už nekrváca."  pohladila som ho po tvári.

"A ty prestaň plakať." nahol sa ku mne a spojil naše pery. Za iných okolností by som sa s ním naďalej bozkávala, ale som až príliš znepokojená jeho zranením.

"Poďme s tým na ošetrovňu, prosím." prosila som ho a on len prikývol, keď uvidel môj zúfalý výraz.

"Len sa prezlečiem a ty si zatiaľ sadni na lavičku." poukázal na lavičku a ja som len prikývla a snažila sa neplakať, no nešlo to. Nechcela som sa pozerať, ako sa prezlieka a tak som sklonila hlavu z podlahe a a hrala sa s lemom môjho trička.

"Už môžeme ísť."  nastavil mi ruku a ja som ju prijala. Postavila som sa z lavičky a spolu sme vyšli z šastí. Keď sme sa dostali k ošetrovni, Harry zaklopal na dvere, ktoré boli pootvorené a keď sa ozval hlas našej sestričky, tak sme vošli dnu.

"Oh, Harry, ahoj." pozdravila ho milá sestrička, ktorá sedela na hnedom kresle s novinami v ruke a s šálkou kávy na stolíku, ktorý bol vedľa kresla.

"Bethy, stala sa mi taká malá nehoda ." zamával jej obviazanou rukou.

"Oh, čo sa ti stalo, zlatko?" postavila sa a rukou naznačila Harrymu, aby si sadol na bielu posteľ, ktorá tu bola. Harry sa posadil a ja som si chcela odstúpiť,  no Harry si ma pritiahol k sebe a tak som sa postavila k posteli.

"Len som sa buchol o roh skrinky v šatniach. Veď vieš, že dokážem byť nemotorný a moja Charlie nástojila na tom,a by sme prišli za tebou." vysvetlil jej a keď spomenul mňa, Bethy sa na mňa očkom pozrela a usmiala. Nad jeho pomenovaním 'moja Charlie' sa mi moje srdce rozbúchalo o sto šesť. Znie to tak krásne.