Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

časť 2. skoro ma pobozkal!

„Priveľa otázok na mňa ale..." odkašľala som si. „Vôňa? Úprimne... Úžasná. Meno neviem. Frajerku? Určite je kurevník tak frajerku nie, ale nijakú babu na využitie určite má a áno je to debil a to veľký. Ani sme sa poriadne nerozprávali a sestru alebo brata? Neviem... Asi nie" mykla som plecami.

„Zistila som o ňom že je to kurevník a vraj, že najväčší z celej školy" objasnila mi Vic.

„Stále si myslíš, že by ho dakto dokázal zmeniť? Najväčšieho sukničkára pod slnkom?" zaškerila som sa na ňu.

„Aj najväčší sukničkár sa môže zamilovať" pošťuchla ma. „Nikdy nevieš" mykla som plecami a vložila si učebnice do skrinky. Ale vyrušil ma v tom jeden chalan. „V piatok večer u mňa párty, ste pozvané" podal nám lístočky s adresou.
***
„Som doma!" zakričala som na celý dom. Moja mama okamžite pribehla a prezrela si ma. „Ako bolo?" zaškerila sa. Čakala asi na nové novinky.

„V piatok som pozvaná na menšiu párty u jedného chalana"

„Nikam nejdeš!" ozval sa z kuchyne môj otec. Vošla som do kuchyne a zložila si veci. „Prečo? Vic tam ide!" zamračila som sa. „Na žiadnu párty nepôjdeš a povedal som!" zavrčal a ďalej sa venoval jedeniu. Nahnevaná som odkráčala do izby.
***
„Natali! Večera!" kričala na mňa z dola mama. Nechcelo sa mi ísť ale musela som. Zišla som dole a začala jesť. „Naty?" spýtal sa ma otec. Ja som zo seba dostala len. „Hm?" podvihla som hlavu. „Tvoja mama mi hovorila o tej párty a tak som sa rozhodol, že... Máš už 16 a ja sa k tebe stále správam ako k malému dievčatku tak... Môžeš ísť, no žiaden alkohol a podobne! Len čisto odreagovať sa!"

„To fakt?!" vyskočila som zo stoličky. Otec s mamou len prikývli. Bola som celá bez seba. Hneď som ich oboch objala.
***
„Ahoj!" prišla ku mne Rach a objala ma. „Ahoj! Nevidela si niekde Vic? Dnes som ju v škole nevidela" poobzerala som sa okolo.

„Ty o tom nevieš?" podvihla obočie. „O čom by som mala vedieť?" spýtala som sa Rach. „Je po opici" zasmiala sa a ja s ňou. „To už mi dáva zmysel" znovu sme sa zasmiali.

„Inak napadlo ma... Nechcela by si zájsť ku mne? Rodičia sú preč a doma sa mi samej nechce byť" zakňučala. „Jasné! Prečo nie?" jemne som sa na ňu usmiala.

„Dobre tak poďme" ťahala ma za ruku von zo školy. Nebývala až tak blízko a zase ani veľmi ďaleko, takže nám to trvalo približne 30 až 35 minút. Pred domom bolo zaparkované nádherné auto. Aj vyzeralo byť dosť drahé.

Otvorila vchodové dvere a vošli sme dnu. V dome to mali krásne zariadené. Všimla som si aj obrazy s jej rodinou no len som si nestihla prezrieť jedného chalana na fotke, ktorý mi bol známi.

Vošli sme do jej izby a mala ju nádhernú! Rozprávali sme sa, smiali a je úplne v pohode. Zistila som že má brata menom Payton a mladšiu nevlastnú sestru menom Anna.

„Prepáč ale môžem si odskočiť na wécko?" postavila som sa s postele. „Jasné! Choď len po chodbe rovno a posledné dvere v ľavo" keď to dopovedala, ja už som bola na ceste na WC. Po ceste ma ale schmatol niekto a pritlačil ku stene.

„Znovu sa vidíme" zaškeril sa. Ja som sa snažila dostať z jeho zovretia. Bol to ten chalan zo školy. Ten čo vedľa mňa sedel na dejepise a ten čo nám v pondelok vtrhol do triedy. „Pusť ma!" zavrčala som. No on nepovolil. „Kto vlastne si?!" spýtala som sa ho s hnevom v hlase.

„Som Payton ale ty ma môžeš volať zlato" žmurkol na mňa a chystal sa ma pobozkať, no našťastie ho niekto stihol odo mňa odstrčiť. Bola to Rach.

„Payton! Môžeš dať aspoň jednej mojej kamoške pokoj?!" zasičala na Paytona. „Takže kamoška? A má tá kamoška aj meno?" zaškeril sa. „Do toho ťa nič! Nechaj nás!" znovu na neho zasičala a ťahala ma späť do jej izby.