Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

časť 7. úchyl

„Hej ty!" zakričí na mňa niekto. Hneď som sa otočila. Kričalo na mňa jedno dievča. Skôr skupinka dievčat. Len som si povzdychla.

„Ty máš niečo s naším Paytonom?!" zakričalo na mňa jedno z dievčat. Než som stihla niečo povedať zatrúbil autobus. Konečne dobré načasovanie! Haleluja!

Začali sme všetci nastupovať. Sadla som si trochu dozadu, aby som mala kľud. Išlo hodne detí, ale aj tak niektoré miesta boli voľné. Oprela som si hlavu o moju ruku a sledovala okolie. Ale niekto si ku mne prisadol.

„Som tu" povedal. Hneď som vedela kto to je. Len som prevrátila očami. Autobus vyštartoval a šlo sa. Štvrťku cesty som sledovala okolie no Payton mal iný plán. Vybral si jedno sluchádko a dal mi ho do ucha. Pustil tam všelijaké pesničky. Celkom ma to aj uvoľnilo. Mal fajn pesničky.

Myslela som si, že tento výlet bude horror, no zatiaľ je v pohode. Ale aj tak nikdy nehovor nikdy.

„Myslela si si, že to bude pohroma, keď tu budem ja... Však?" spýtal sa po dlhej dobe ticha. Neodpovedala som. Len sa uchechtol.

„Ako inak... Nič nepovieš, záhadne ti vypadol jazyk" otočil hlavu ku mne bokom. Popravde, myslela som si, že to bude pohroma... A aj som mala asi pravdu.

Napokon som sa odmlčala. „Fajn... Myslela som si, že to bude pohroma... Ešte stále si myslím, že niekto z nás sa stratí" zasmiala som sa aby som zlepšila atmosféru. Ale ešte som pokračovala. „No nemyslela som si, že to bude pohroma kvôli tebe, skôr kvôli... Mne" zavzdychla som.

„Prečo by mala byť kvôli tebe?" spýtal sa. „Nevšimol si si? Vždy poviem niečo čo by som nemala a tak to je" mykla som plecami. Len sa na mňa chápavo usmial. Takže si myslí, že to je pravda čo som povedala? Viem, že je to pravda. No to je jedno.

Potom sme už boli ticho. Cesta ubjehala a ubjehala a ubjehala a tak ďalej... Až kým sme nezastavili u nijakej veľkej budovy. Vyzerala staro. Tomu sa hovorí exkurzia na ktorej nebudem dávať pozor.

Vyšli sme z autobusu a vošli do budovy. Učiteľky odišli vybaviť niekoho kto by nám to tu ukázal. Deti odišli k fontáne. Sadla som si na jednu z lavičiek a skoro zaspávala. Lenže ma vyrušil niekto. Cítila som na hlave niečo mokré. Rýchlo som otvorila oči a predo mnou stál Payton z rukami plných vody, nad mojou hlavou. Všetkú tú vodu mi vylial na hlavu. Hneď som sa postavila.

Chytila som sa vlasov. Boli celé mokré. Buchla som ho po rameni. Ani som sa nenazdala a už som bola v jeho náručí. Niesol ma ako nevestu cez prah. Bohužiaľ v mojej realite do fontány. Všetci chalani sa na nás smiali a pribehli ešte k nám. Zatiaľ čo dievčatá sa mračili a dačo si šepkali.

Boli sme už za fontánou a ja totálne celá mokrá. „No čo? Je to až taká pohroma?" spýtal sa s jeho klasickým úškrnom na tvári. Stále ma mal v jeho náruči. Len som otvorila oči a pozrela sa na neho. Znova som ho buchla po rameni. Len zasmial. „Ideme znova. Pripravená?" začal utekať späť.

Hlavu som si zaborila do jeho hrude a už som len cítila, tú vodu všade na mne a tlkot jeho srdca. Musela som sa usmiať, lebo som sa naozaj bavila. Tak takéto to je keď sa stretnú dvaja odlišný vodcovia? Podľa mňa práva zábava ešte len príde.

Pred chvíľou prišli učiteľky aj so sprievodcom. Nebol zas taký starý... Mohol mať okolo 28 alebo 33, no ale bol trocha divný. Všade sme za ním chodili a on tam len niečo kecal. Vôbec som ho nepočúvala. Kecala som s kamarátkami.

„Hej Leyla a Natali!" zakričala na nás Brittney. Hneď som spozornela tak isto ako aj Leyla. „Ten sprievodca je iný úchylák!" šepla nám. Len sme zvrštili obočie.