Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

časť 13. dúfam, že ma nesleduješ!

To zas bude. Ale búrka je von! Nie dnu! Takže to len tak ľahko nevzdám! Nepôjdem za ním! Ja to dám!
***
Chystám sa si ľahnúť do postele. Von už začalo pršať. Klepala som sa od strachu, ale povedala som si, že Paytona volať nebudem. Vyšla som z kúpeľne a ľahla si do postele.

Začalo sa už aj blýskať. Zakryla som sa až po hlavu pod perinu a zapla si lampičku. Prečo som mu len povedala, že to zvládnem? Strašne sa bojím.

Na nič som nečakala a zobrala si telefón. Hneď som mu začala písať.

Neznášam búrky! Prídeš?

Nečakala som ani dlho kým odpíše. Určite vedel, že napíšem.

Payton: Ja som to vedel! Prídem, neboj krpec

Nad tou prezývkou som len prevrátila očami. Rýchlo som zletela dolu a otvorila vchodové dvere. Pred dverami už stál Payton. Hneď som na neho skočila. Poriadne som ho objala. Nebolo to kvôli tomu, že by mi chýbal alebo podobne... Skôr len kvôli tomu, že dom potrebovala niekoho pevne objať.

Išiel so mnou hore. „Budem spať dole, takže dobrú” poslala mi vzdušnú pusu a odišiel dole. Ľahla som si do postele a nevedela zaspať. Vďaka búrka!

Prehadzovala som sa z jednej strany na druhú. Vzdala som to a išla dole za ním. Spal na gauči. Bolo mi ho ľúto zobudiť ale musela som.

„Hej! Payton! Neviem zaspať” triasla som s ním. Len zavrčal do vankúša. „Payton! Prosím!” zakňučala som. Povzdychol si, postavila sa a chytil ma za ruku. Ťahal ma hore do mojej izby. 

Ľahol si na posteľ a ja tiež. Ležala som mu chrbtom. Otočila som sa mu tvárou. Zopár prameňov vlasov mu padalo do tváre... Nedalo mi to a prisunula som sa k nemu bližšie, aby som mu ich mohla napraviť.

Otvoril oči. Prisunul sa ku mne tiež. Znova som sa mu otočila chrbtom. Presunul si ma k sebe a objal zo zadu.

„Dobrú noc... Krpec” šepol mi do ucha a venoval mi pusu do vlasov.

Ahhh... Milujem takéto gestá... Normálne som sa tam rozpúšťala. Už mi bolo jedno, aká je von búrka. Vnímala som len jeho.  Jeho telo pri tom mojom. Po chvíli som zaspala.
***
Ráno. Prekliate upršané ráno. Von ešte stále bola búrka. Pozrela som sa na telefón a vysvietil sa čas 5AM. Nijak skoro som vstala. Chcela som sa posunúť, no zabránilo mi v tom niekoho telo.

Otočila som sa a vedľa mňa ležal on. Úplne som zabudla na to, že tu spal. Pritúlila som sa k nemu a zavrela oči.

„Ako sa spalo?” zašepkal chraplavým hlasom. Len som sa pousmiala.

„Až na to, že bola búrka tak veľmi dobre” usmiala som sa na neho. Postavila som sa a šla do kúpeľne. Hygiena a poznáme... Zo skrine som si vybrala biele over-size tričko a sivé tepláky. Payton bol dole a ako som tak dobre počula a cítila, tak sa snažil niečo navariť.

Zišla som schodmi a vošla do kuchyne. Stál pri hrnci z ktorého sa parilo. Zasmiala som sa.

„Varenie radšej nechaj tak” podišla som k nemu a otvorila okno. Prehliadol si ma. „Inak dnes prídu chalani, takže bude zábava” len som prikývla.
***
„Hej Natali? Tak som rozmýšľal nad niečím a chcel som sa ťa spýtať... Mala si niekedy vážny vzťah?” zavolal na mňa Nate z kuchyne. Tak túto otázku som nečakala.

„Mala” odpovedala som mu. Nechcem sa o tom vykecávať. Prišla som za chalanmi do kuchyne.

Boli na mobiloch. Ako inak.

„Hej ľudia! Tak ma napadlo... Videl som na TikToku jedno video o pečení a mohli by sme to skúsiť” zavolal Lucas. Ja a piecť? To bude spálená kuchyňa.