Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

časť 28. dúfam

Nemám rada výšky a ten tlak? Nie... Ale let ešte nijako zvládnem... No horšie bude vydržať tam s nimi... Držte mi prsty.
***
Vravela som, že to nedám? Myslím si, že to bola pravda... Dnes v noci nám ide let. Ja viem, že veľa detí by za dovolenku dalo čokoľvek... Viem, že si to niekto nemôže dovoliť. Rada by som každému dopriala ísť na dovolenku. Kľudne by som mu prenechala moju letenku a proste tieto veci...

Keď už budem mať jedného dňa deti... Budem sa im snažiť dopriať všetko, ale zase nie veľmi rozmaznávať! Nechcem aby boli rozmaznané...
***
„Máme všetko?” pýtala sa mama pred lietadlom. „Jop” prikývla som a nastúpili sme do lietadla. Hádajte s kým sedím? Nick? Nie... Mama? Nie... Otec? Nie... Nejdem to naťahovať... Lietadlo je troj miestne.

Nia sedí pri mne. Ona sedí pri okne, ja v strede a na kraji... Payton. Ako inak.

Vstúpili sme do lietadla a posadali si na miesta. Za mnou sedeli Mama, Caroline a Nick.

Pred nami otec s Paytonovým otcom a s nimi nijaký pán. Rach sedela s jej priateľom s ktorým má mimochodom aj izbu. Zradkiňa!

Tak... Posadali sme si na miesta a ja som hneď začala stresovať. Bola presne polnoc. Nia sa nebála vôbec a Payton? Asi tiež nie. Nia sa celý čas usmievala a Payton... Ten mal neutrálny pohľad. Pozeral sa pred seba.

V reproduktore sa ozvala letuška a dávala pokyny a bla, bla, bla... Zapli sme si pásy a pomali naberali rýchlosť. Neskôr sme sa otočili a už išli hore. Poviem vám... Ten tlak... To bola sila.

Nia bola úplne v pohode a ja som sa tam strachovala. Myslela som aj na nereálne veci...

Cítila som ruku na mojej nohe. Konkrétne stehne. Jeho ruku... Hneď som zareagovala. Trhlo mnou.

„Čoho sa tak bojíš prosím ťa?” uchechtol sa. „Ja neviem... Hmmm... Napríklad, že lietadlo spadne, dôjde benzín nijako, proste... Je tu strašne veľa možností” rozhodzovala som rukami. Zasmial sa. Chlapče... Radšej nič nehovor.

„Že ty si pozerala lietadlové katastrofy” znovu sa uchchtol. Pozerala a čo?
„Nie”

„Keď mi už chceš klamať, tak aspoň poriadne” zasmial sa a zavrel oči. Jeho ruka bola stále na mojom stehne. Vykašlala som sa na to, oprela si hlavu o sedadlo a pomali zatvárala oči.
***
Je to tu... Vystúpili sme z lietadla... Zatiaľ je to tu celkom fajn... Ešte sa nechám prekvapiť.
***
Stojím pred hotelom a páni... Je nádherný! Žiaden luxus, ale  taký... Normálny. Povedala by som stredne luxusný, ak sa niečo také dá povedať.

Vošli sme dnu do hotelu a rodičia odišli vybavovať izby. Rach mala vlastnú izbu s jej frajerom. Divné, že jej tak veria. Ale bude mať už 19 takže...

Teta Caroline s jej manželom, Niou a Nickom sú na jednej izbe. Ja mám izbu spolu s mojimi rodičmi a Payton? Ten má vlastnú. Čudné...

Aj on bude mať síce 19, ale... No nechám tak.
***
„Oddýchnuť sme si oddýchli a teraz je čas na pláž!” vyšla mama z kúpeľne v plavkách. Povzdychla som si a vybrala si plavky. Otec sa prezliekol v izbe a ja v kúpeľni.

Som zvedavá na túto dovolenku. Dúfam, že to nebude katastrofa... Dúfam!

Ospravedlňujem sa za to, že je krátka, ale dnes som mala plný deň. Už som doma, takže sa posnažím vydávať časti dlhšie a častejšie. A ospravedlňujem sa za chyby. (547)