časť 14. cucflek

963 15 0
                                    

Sklonil sa ku mne a pobozkal ma. Ja som mu za to strelila peknú facku.

„Nick! Do pekla čo ti je?! Som frajerka tvojho brata!” zakričala som na neho. Hneď som sa postavila. „Myslíš si, že ma to zaujíma?” dopovedal a hneď sa mi vrhol na pery. Snažila som sa od neho odtrhnúť, ale nešlo to...

Staršne som sa bála. Som ešte panna a dobre viem, čo má so mnou v úmysle robiť. Nechcem to! Vlastne... Nechcem to s ním! Dotýkal sa ma všade. Bez povolenia vošiel jazykom do mojich úst. No fuj. Asi sa mu zgrcám do papule! Zvalil ma na zem.

Keď už som bola zmierená s tým čo sa stane, niekto zakričal. Nick odo mňa hneď ustúpil a začal utekať preč. Ten chalan pribehol ku mne. Bol to...

„Jordan?!” prehliadla som si ho, či dobre vidím. Len sa na mňa usmial. Pomohol mi sa postaviť. Musela som ho objať. Práve ma zachránil!

„Ani nevieš aká som rada, že ťa tu vidím! Ale... Čo tu robíš?” zvrštila som obočie. Už som sa od neho odtiahla.

„Bol som na návštevu u jednej spolužiačky” uškrnul sa. Už chápem... Nechutný.

Rozhodol sa, že ma odprevadí domov. Chvíľu som protestovala, ale potom, keď som si spomenula na to, čo sa tu skoro stalo, som sa rozhodla, že bude fajn keď ma odprevadí.

Bohužiaľ pozná Nicka... Dohodli sme sa na tom, že to Paytonovy nepovie. Payton by ho zabil. A to doslova!

„Fakt mu to nepovec prosím ťa” zafňukala som. Stáli sme už pred mojím domom.

„Fajn. Už bež domov” zasmial sa. Usmiala som sa. Musela som ho objať na rozlúčku. Chvíľu sa tváril divne ale nakoniec ma objal aj on. Musím uznať... Vonia úžasne! Mala som tak trochu nutkanie ho pobozkať. Našťastie sa nestalo.

Rozlúčili sme sa a ja som vošla do domu. Vyzula som si topánky a vyzliekla mikinu. Konečne domov! Sladký domov!

Teda až kým som neuvidela Paytona na gauči s nijakou štetkou. No to ma podrž! Všimla si ma a Paytonovy strelila poriadnu facku! Ešte raz... No to ma podrž! 

Pristúpila ku mne.

„Kto je táto štetka?!” zakričala na Paytona a ukázala na mňa. No tak takto o mne rozprávať nebude!

„No pardon?! Jediná štetka si tu tak ty” prevrátila som očami. Nahnevane sa na mňa otočila, zobrala si veci a odišla. Hneď som sa nahnevane otočila na Paytona.

„Jeden horší ako druhý” prevrátila som očami. Postavil sa z gauča. Bol len v čiernych teplákoch. Radšej som sa tam ani nepozerala. Pristúpil ku mne a odsunul mi pár prameňov vlasov.

Zavrela som oči.

„Kto ti to urobil?!” zasyčal. Otvorila som oči. Pozrela som sa na krk. Mala som tam cucflek...

Neodpovedala som.

„Ešte raz sa pýtam *odkašľal si*. Kto ti to urobil?!” znova zasyčal. Nechcela som mu to povedať. Vedela som, že to zo mňa raz vytiahne tak som musela klamať.

„Jordan!” vykríkla som. Jordan bola moja prvá možnosť, ktorá ma napadla. Payton sa udivene zatváril.

Nič nepovedal a odišiel do kuchyne. Rozhodla som sa ísť za ním. Stál pred umývadlom a pil vodu. Postavila som sa k dverám.

„Si v pohode?” spýtala som sa. Nahnevane sa otočil. „Nemal by som?!” zasyčal. Preplo mu?

„Však kľud... Len sa pýtam” prevrátila som očami. „Potrebujem ísť na vzduch. Keď sa nevrátim, tak si volaj Jordana” prevrátil očami.

Aj z nenávisti môže vzniknúť láska Donde viven las historias. Descúbrelo ahora