Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

časť 3. ona a on?!!

Obe sme sa na neho otočili a zblble na neho pozerali. „Radšej buď ticho" sikla som. „Soráč ale trochu ma zaskočilo" zasmial sa.
***
„Tak? Čo nové? Dlho sme sa nevideli ani nič... Ako James?" spýtala som sa Vic počas našej večernej prechádzky. Odišli totiž to, na nijakú exkurziu niekam na hrad a strávili tam skoro týždeň. Payton bol s nimi. Chudák Vic... Ľutujem ju za to.

„Tak ti poviem... Stretla som tvoju kamošku... Vyzerá to tak, že Payton je s ňou až príliš blízky kamarát a James? Tomu som vykričala a mám ho pod papučou" povýšenecky sa usmiala. „Uuu... Tak to sú dobré novinky ale aká kamarátka?" zvrštila som obočie.

„Iris" zašepkala ako keby stála v kríkoch. „Prečo šepkáš?" spýtala som sa. Vic do mňa šťuchla a ja som sa otočila pred seba. Predo mnou stála Iris a Payton. Bol to šok!

„A-ahoj Iris!" pozdravila som sa jej a ona na mňa hneď skočila. „Natali! Tak rada ťa vidím! Ou... A toto je môj priateľ Payton... Payton... Moja úžasná a najmilšia kamarátka Natali a tamto je Victoria" ukázala na Vic. Vic a Iris sa nemajú nijako veľmi radi.

„Poznám ich" jednoducho odpovedal. „Hej? Tak to potom, ste mi ušetrili dlhý rozhovor" zasmiala sa. Jej priateľ?! Na Paytona mi to nesedí, keďže je taký aký je ale... Zase je pravda, že ani Iris nie je nijako veľmi dobrá vo vzťahoch... Väčšinou vzťahy nevyhladávala... Bola skôr taká... Niečo ako Payton ale aj tak ju mám rada a je to moja veľmi dobrá kamarátka.

„Ako ste sa spoznali?" spýtala som sa Iris. Ona mi všetko povedala. Len som prikyvovala a smiala sa. Vic hľadela do telefónu a písala si s niekým a Payton to isté. Na chvíľu som jej nakukla do mobilu a všimla si ako si píše s Paytonom. Dalo sa čakať, že ju o chvíľu bude podvádzať ale, žeby s Vic? To mi nesedí.

Vyzerali ako celkom dobrý kamoši. Nejdem sa do nich púšťať ale aké by to asi bolo keby Payton chodil s Iris a Vic naraz? Vic vie, že má Iris ale Iris by nevedela o vzťahu medzi ním a Vic. Možno sú len kamaráti a ja tu robím ukvapené závery. Aj keď síce Vic by toho bola schopná, keďže Iris nemá rada ale aj tak... Nechám to na nich, je to ich vec.

„S kým si to toľko píšeš?" nakukla mu Iris do mobilu a Payton ho hneď vypol. „Kamoš mi posielal jednu fotku a ukazoval jeho nové... Ehh... auto" nervózne sa zasmial.
***
„Ty si si písala s Paytonom, že?" spýtala som sa po ceste domov Vic. Išla som ju odprevadiť. Boli sme už sami. „Hej... Nikomu to nehovor ale tajne spolu chodíme" šepla mi do ucha. „Si normálna?! Veď chodí s Iris! Ja viem, že ju nemáš rada ale zase takto ďaleko? To je už trochu veľa" šepla som jej s hnevom v hlase späť. „Aj tak ho nemiluje... Ty to dobre vieš... A tak isto ani on ju"

„Ja to viem ale aj tak... Dobre radšej to neriešme... Pobavíme sa o tom zajtra... Ja už musím tak ahoj" pozdravila som sa jej, objala ju a odišla som.

Vybrala som si moje sluchátka a pustila si hudbu. Ale nie veľmi nahlas, aby som počula aj okolo seba svet. Je osem hodín večer a pomaly sa začína stmievať. Teenagery chodia von a rodinky s deťmi zase domov. Keď tak pozerám na tie rodinky s deťmi... Tak si neviem predstaviť mňa ako mamu... Nemyslím si, že by som v tom bola nijaká úžasná...

Počula som niečo buchnúť a potom výkrik. Zľakla som sa. Stiahla som sa do rohu. Vypla hudbu a vytiahla telefón. Všimla som si skupinku chalanov. Bili sa. Nechcela som sa do toho miešať ale nijako sa mi to podarilo. „Hej! Dosť! Inak zavolám políciu!" zakričala som. Päť chalanov začalo utekať a ostatný traja tam ostali.

Medzi nimi som si všimla Paytona. Bol celý doudieraný. Vtedy mi ho bolo ľúto. „Payton?! Čo tu robíš?!" zakričala som na neho vystrašene a pribehla k nemu. „Môžem sa opýtať to isté ja teba" zasmial sa. Aj v tomto stave dokáže vtipkovať. Tý chalani ho tam držali.

„Prečo ste sa bili?" spýtala som sa jedného s chalanov. „My? Skôr Payton! My sme mu prišli len pomôcť" pozrel sa na Paytona. „To nerieš... Ale čo tu robíš ty" ukázal na mňa Payton. „Odprevádzala som Vic"

„Takto večer?! Mohol ti niekto ublížiť! O takomto čase chodia von grázli a kto vie kto" zavrčal. „Takže mne niekto mohol ublížiť?! Kukni sa na seba a aj keby teba do toho nič! A ani pri tebe sa človek necíti kto vie ako bezpečne" uchechtla som sa.

„Chalani už môžete ísť... Ja si to tu už vybavím sám" pozrel sa na mňa. Tý chalani odišli. Payton stál predo mnou a bol ticho. „O tomto budeš ticho! Je ti to jasné?!" zavrčal. „A ty si myslíš, že budem skákať ako ty pískaš?!" zasyčala som.

„Nejdem sa s tebou hádať... Odprevadím ťa domov... Len teraz poď za mnou" ťahal ma za ruku smerom k centru LA. „Č-čo?! Načo?!" zavrčala som vystrašene. Ťahal ma kto vie kam až kým sme sa nezastavili u jedného baru. „Tam ma nedostaneš!" ukázala som na bar.

Len sa zasmial a vtiahol ma dnu. Ovjal ma smrad cigariet a alkoholu. Ľudia tu tancovali a pili. Prekvapilo ma keď som tam videla aj spolužiakov. Sadli sme si za nijaký stôl. „Načo sme tu?" zamračila som sa. „Odreagovať sa" mykol plecami.

„Ja musím byť o desiatej doma!" ukázala som na čas. „Máš skoro dve hodiny... Nebuď srab a zabav sa" snažil sa ma vyprovokovať. Pristúpil k nám čašník... Aspoň tak vyzeral. „Čo to bude?" spýtal sa nás a jemne sa na mňa usmial. Vyzeral byť taký starý ako Payton. Mám pocit, že ho z niekadiaľ poznám.

„Poprosím ťa dva krát Morgana" ozval sa Payton. Uznám že som nikdy nebola opitá... Vystrašne som zazrela na Paytona. On na mňa len žmurkol. Ten chalan odišiel a o chvíľu nám to priniesol a zase odišiel. „Toto ja piť nebudem" ukázala som na pohár... Niečoho.

„Nebuď srab a napi sa" ukázal na môj pohár. Len som prekrútila očami a naliala to do seba na ex. Nebolo to až také hrozné. Prešli asi tak tri alebo štyri hodiny (možno aj viac, nemala som pojem o čase) a ja som už bola v nálade. „Prečo ma vlastne nenávidíš?" zaškeril sa.

„Myslím, že je to jasné... Si kurevník a využívaš dievčatá... Chodíš s nimi do baru, opiješ ich a tak ti skočia do postele. To isté robíš so mnou a zatiaľ je to paráda" začala som sa smiať.

Naťahovala som sa po fľašku vína. „Myslím, že by toho pitia už aj stačilo" vytrhol mi fľašu z rúk. „Ja si nemyslím... Buď aj ty v nálade... Uvoľni sa... Nebuď srab" provokovala som ho a sa smiala.

„Ja niesom srab ale musím na teba dávať pozor a v takomto stave ťa domov nenechám ísť" obzrel si ma od hlavy až po päty. „Len aby si sa neposral" zasmiala som sa a prevrátila očami. „Stačí! Ideme!" zavelil a hneď ma ťahal preč. Zaplatil za nás oboch aj keď z väčšiny za mňa a šlo sa preč.

Prišli sme späť na to miesto kde ho bili tý chlapci. Prišli sme k nijakému autu. Odomkol ho a nastúpili sme. Chvíľu som nechápala ako sme sa sem dostali. Mala som priveľa alkoholu v krvy na to aby som dokázala logicky alebo zmysluplne rozmýšľať. Naštartoval a zapol rádio.

Na rádiu sa vysvetil čas. 1AM. Pretrela som si oči a ešte raz sa pozrela na čas. O desiatej som mala byť doma!

„Ježiši Kriste!" zakričala som. „Čo sa pre Boha deje?!" zakričal Payton od vyľakania. Ukázala som na čas. „O desiatej som mala byť doma!" znova som zakričala a snažila sa z hlboka dýchať. Payton sa na mne zasmial. Nechápala som. Pripadá mu vtipné, že ma rodiča nikdy viac nepustia von? Hneď som vytriezvela.

„Hlavne kľud. Napísal som im, že spíš u "kamošky"" ľahostajne mykol plecami. Nechápavo a prekvapene som na neho pozerala. „Ďakujem?" zvrštila som obočie. Ďalej sme už boli ticho. Cesta bola v pohode až na to, že som spala u neho. Keďže som bola opitá mala som to vieme kde.
***
Ráno som sa zobudila s obrovskou bolesťou hlavy. Otočila som sa vedľa seba a videla spiaceho Paytona. Zavrela som znova oči a potom znovu otvorila. Rýchlo som sa posadila. Pretrela som si oči a ešte raz sa na neho pozrela (Uistenie, či dobre vidím). Bála som sa zdvihnúť paplón ale napokon som to urobila.

Na moje šťastie spal v teplákoch a ja som bola v jeho bielom tričku a nijakých šortkách?! Zrazu mi prišlo veľmi zle. Ouh nie... Prosím nie! Pomyslela som si. Utekala som na záchod. Našťastie mal izbu spojenú asi z vlastnou kúpeľňou. Hneď som si kľakla k záchodu a dostala to zo seba von...

„Prosím len nech niesom...

Tretia časť je vonkuu!!