Podišiel ku mne a... A povedal niečo, čo by som nečakala...
„Ver mi, že keď si s Cooperom začneš, zachvíľu toho budeš lúhovať! A ver mi, že o tom už niečo viem. Nie jedna jeho ex došla za mnou” žmurkol na mňa a odišiel. Počula som za ním, už len buchnutie vchodových dverí.
Toto mi nedáva zmysel... Cooper je fajn chalan a nieje tu ten zlý... Alebo? Čo ak má Payton v niečom pravdu? Nie... Len sa ma snaží udržať od Coopera ďalej. Jasné! Cooper! Zabudla som mu vysvetliť situáciu so mnou a Paytonom!
Rozbehla som sa hore do mojej izby pre môj mobil. Chvíľu som rozmýšľala, či mu napísať, alebo nie. Čo ak ma má zablokovanú? Alebo mi ani neodpíše? Horšie by bolo to prvé.
No čo už. Musím mu napísať a pri najhoršom sa s ním stretnem v škole. Klikla som na ikonku z jeho menom a začala písať.
Ahoj Cooper... Je mi jasné, že sa so mnou asi nemáš náladu rozprávať, ale chcela som sa s tebou stretnúť. Neviem kedy by ti to vyhovovalo, alebo, či vôbec sa chceš stretnúť, ale bola by som rada, ak by si mohol.
Nečakala som, že odpíše rýchlo, tak som telefón vypla a zadívala sa von oknom. Všimla som si Paytona v jeho izbe a pri ňom som si všimla Vic... Bozkávali sa a neskôr skončili v posteli... No fuj!
Povecme si úprimne... Nebolo mi príjemné ich vidieť sa bozkávať... Neviem z akého dôvodu, ale poviem vám. Láska ten dôvod nieje.
Kašľala som na neho a rozhodla sa ísť dole do obývačky.
***
„Sme doma!” počula som mamin hlas z chodby. Postavila som sa z gauča a uvítala ich späť doma. Všetci traja sme sa posadili do obývačky.
„Payton tu s tebou bol cez noc?” začal otec. Prikývla som. „Dúfam, že sa nič nestalo, kým sme boli preč. Myslím niečo medzi vami dvoma” pohrozil mi otec. Musela som sa zasmiať. Keby si len vedel čo sme robili.
„Neboj sa... Dobre vieš, že mám ešte času dosť” zasmiala som sa. Ďalej sme sa rozprávali ako bolo na svadbe a podobne. Pýtali sa ma aj na Paytona a aj na Coopera.
Chcú vedieť kedy im ho predstavím. Asi nikdy. Povedala som im, že neviem... Moja výhovorka bola: má veľa "povinností".
Potom som už odišla do izby. Zobrala si mobil a našla tam správu od Coopera. Rozklikla som ikonku s jeho menom a začala čítať.
Cooper: Jasné, že by som sa rád stretol. Môžeš dnes okolo siedmej večer? Neboj sa nehnevám sa a na teba si vždycky urobím čas. Prídem po teba. Vidíme sa.
Jasné tak večer. Teším sa.
Odpísala som mu a začala sa chystať. Obliekla som si čierne obtiahnuté šaty do polky stehien, zobrala som si kabelku a do nej som si dala potrebné veci. Jemný make-up a vlasy som si nechala rozpustené.
Počula som trúbenie auta a tak som už zišla dole schodmi. V chodbe som si obula čierne lodičky a otvárala dvere. No zastavila ma maminá ruka.
„Kamže nám ide mladá slečna?” prehliadla si ma.
„Idem len na chvíľu von s Cooperom” ukázala som na auto, pri ktorom stál Cooper. Ukázala som mu náznak, aby prišiel sem.
„Mami... Toto je Cooper... Cooper moja mama Elizabeth” predstavila som ich. Otec spal na gauči, tým pádom som ich nezonámila.
„Veľmi ma teší Cooper” podala mu ruku. On ju samozrejme prijal. „Potešenie je skôr na mojej strane” jemne sa na ňu usmial.
„Tak mami... Coopera poznáš, takže mi už ideme. Ahoj!” chytila som ho za ruku a preplietli sme si prsty. Mama sa nám odzdravila a my sme odišli do auta. Cooper mi otvoril dvere ako správny gentlemen a podal mi ruku, aby som si mohla sadnúť.
आप पढ़ रहे हैं
Aj z nenávisti môže vzniknúť láska
किशोर उपन्यासNahol sa ku mne. Zrejme si uvedomil čo robí tak sa aj hneď oddialil. Lenže tentokrát som bola ja tá, ktorá spojila naše pery. Ja som bola tá ktorá po jeho perách túžila a nedokázala odolať, aj keď som vo vnútri počula ten hlas nech to nerobím, aj ta...
