Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

časť 6. my dvaja spolu v posteli?!

„Máš tam hore niekoho blízkeho?” ozval sa po dlhšej chvíli ticha. Len som znova kývla hlavou. Sadla som si vedľa neho a ďalej pozerala na hviezdy s ním. Ja som pozerala na hviezdy ustanovične ale on sem tam prešiel aj pohľadom na mňa.

„Často si taká tichá?” spýtal sa. Nechápala som čo tým myslí, že či som naozaj taká tichá často. Niesom tichá vždy... Len občas, keď si nemám s kým čo povedať. Aj keď tu si mám s ním čo povedať ale nechcem sa s ním rozprávať. Ale tu som si to už uvedomila. Som až príliš ticho.

„Ani nie” opäť som mykla plecami. Naďalej som sledovala hviezdy, no ale jeho pohľad spočinul na mne. Nemám rada keď sa na mňa niekto dlho pozerá. Pripadám si potom... Trápne. Otočila som sa tvárou k nemu aby som na neho lepšie videla.

Naše tváre boli od seba len pár centimetrov. Nedokázala som sa odtrhnúť od jeho nádherných orieškových očí, v ktorích sa každé dievča utápa. Očami raz sledoval moje oči, raz môj nos a napokon pery.

Cítila som ako sa ku mne začína približovať. Uhla som sa a vyskočila z miesta. Trochu som zapískala. Nechápavo a zároveň prekvapene na mňa pozeral. „Nemali by sme už ísť? Predsa za chvíľu bude už aj jedenásť hodín a určite sa o nás rodičia strachujú” ozvala som sa prvá aby tu nebolo trápne ticho.

Len mykol plecami a postavil sa. Po ceste sme boli obaja ticho. Šla som pred ním aby ma mal vraj na "očiach". Jediné na čo chcel mať pekný výhľad bola moja postava. Nechápem týchto "bad-boyov". Prečo sú vlastne taký? Možno mu nijaká baba zlomila srdce a zanevrel na lásku.

Konečne sme prišli pred môj dom. Otvorila som a počula som mojich a aj Paytonových rodičov v nálade. Len som sa chytila za hlavu. Payton vyzeral byť s tým v pohode. Asi ho to neprekvapilo. „Ako ich máš v pláne odniesť domov?” spýtala som sa.

„Sme susedia ale neviem” mykol plecami. Len sme tam stáli medzi dverami a pozerali na nich ako sa smejú a sedia na gauči.

„Ó! Naše deti sú už tu! Dúfam, že ste si to osamote aspoň trochu užili” zakričal Paytonov otec. V tú chvíľu som bola iste červená ako paprika až na zadku. Jeho rodina vie o tom aký je a nič proti tomu nemá?

Nechápavo a zároveň zahanbene som na nich pozerala. „Nepozerajte tak a tam choďte hore. My sa tu ešte pozhovárame a tuto naši milí susedia tu budú aj na noc takže dobrú noc” postavil sa môj otec a odtlačil nás ku schodisku. Môj otec taký nikdy nebol. Nechápala som a zároveň som bola udivená. Payton len mykol plecami a vydal sa schodmi hore.

Predbehla som ho a utekala do izby. On samozrejme za mnou. Oznámila som mu, že idem do kúpeľne. Vošla som do nej a rovno sa aj zamkla. Osprchovala som sa, umyla si zuby a tak ďalej...

Spím v šortkách a v over-size tričku s krátkym rukávom keďže je teplo. Po mne vošiel do kúpeľne hneď Payton. Neviem čo tam robil a ani ma to nezaujímalo. Jediné čo viem je, že sa nezamkol.

„Ale ja tu nemám čo na seba!” zakričal mi z kúpeľne. Rozhodla som sa mu pozrieť niečo u otca, ale on takto tepláky nenosí a určite nedám Paytonovy otcové trenírky. Takže prichádza rad na moju skriňu. Vybrala som s tade čierne tepláky ktoré sú mi dosť veľké a vyhrabala som mu moje biele over-size tričko.

Otvorila som dvere na kúpeľni a podala mu to. Samozrejme som si zakrývala oči. Kto by ho chcel vidieť nahého? Ja teda určite nie! Po chvíli sa otvorili dvere. V nich stál on. Bohužiaľ len v teplákoch.

„Zabudol si si tričko, alebo čo?” uchechtla som sa. Len sa zasmial.

„Myslíš si, že si na seba dám tričko Hello Kitty?” zasmial sa. Úprimne pripadalo mi to vtipné. Len si ho predstavte s Hello Kitty tričkom na sebe. Úžasná predstava.