Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

časť 10. služobka?!

Po ceste bolo ticho. Cesta nám bude trvať nijak 35 minút.

„Často si takýto na párty?” spýtala som sa po hodne dlhej dobe ticha.

„Aký taký?” otočil sa na mňa. „No zdal si sa mi byť taký smutný”

Len sa usmial? Tohoto chalana vážne nechápem. „Vieš to je také keď si na párty u niekoho s kým bojuješ” zasmial sa. Ja som nechápavo pokrčila obočie.

„Bojovať o čo?” spýtala som sa nechápavo. Len si povzdychol. „Vieš. Počul som v škole rečičky, že začína byť "krajší" ako ja a podobne. Vraj je "úžasnejší" ” prekrútil očami. Len som sa zasmiala. Deti. To nieje boj. Keby to bol boj tak by to vyzeralo úplne inak.

„Neboj sa nemá na teba a je to ešte väčší dement ako ty, takže neviem prečo s ním "bojuješ" ” zasmiala som sa. Cítim sa ako medzi deťmi.

„Takže ty si myslíš, že som pekný?” uškrnul sa. Tu sa musím pozastaviť. Čo si vlastne o ňom myslím?

„Úprimne si pekný ale neber si to nijak k srdcu a nenamýšľaj si” upozornila som ho a dala ruky do obranného gesta.

„Viem, že ma máš rada nesnaž sa to popierať” uškrnul sa. Jeho ego je späť. Vítam ťa tu späť Paytonové ego!

„Nikdy medzi nami nič nebude” upozornila som ho. „Moji rodiča si myslia, že spolu niečo máme”

Nechápavo a zároveň prekvapene na mňa zazrel. Ani sa rodičom nečudujem. Prichádzam s ním domov a niekedy aj odchádzam, bola som s ním na párty, exkurzií, v bare, von, niekedy sedím s ním v škole, bola som s ním v posteli a aby som nezabudla... Nie raz ma pobozkal... To je to najhoršie.

Nehovorím, že sa mi to nepáčilo ale-. Natali! Čo to trepeš! Nepáči sa ti a ani nikdy nubude! Buchla som sa jemne po čele kvôli mojim myšlienkam. Radšej som sa pozrela na oblohu. Dnes nebola najteplejšia noc. Triaslo ma ako keby som bola na Antarktíde. Payton si toho asi zrejme všimol.

„Je ti zima?” spýtal sa. „Nie” zaklamala som. Bolo na ňom vidno, že mi to neverí. „Aspoň mi neklam keď ťa tu trase ako keby si bola na Antarktíde” hovorila som? Nezabudol sa zasmiať. Vyzliekol si mikinu a ostal len v čiernom tielku. Doslova mi ju navliekol.

Bola pohodlná a úžasne voňala. Presne ako on. Tú mikinu si asi nechám. Išli sme ešte asi 10 minút a zastali pred mojím domom. Vyzliekla som si mikinu a podávala mu ju. Samozrejme som aj poďakovala.

„Nechaj si ju” jemne sa usmial. Nechápala som. Podišiel ku mne a objal ma? A zrazu ho už nebolo. Ostala som stáť pred domom ako poleno a červenala sa. Po chvíli som sa spamätala a otvorila dvere. Rodičia už iste spali.

Vošla som do izby a v kúpeľni si spravila hygienu a tak ďalej... Vošla som do izby v šortkách a v Paytonovej mikine. Zajtra sobota! Už sa teším na víkend. Zaspala som rýchlo.
***
Zobudila ma búrka. Nečakala som, že bude dnes búrka. Postavila som sa z postele a rovno si to namierila do kuchyne. V kuchyni žiadne raňajky a nikde nikoho. Z obývačky bolo počuť telku, tak som sa išla pozrieť tam.

„Mami? Nerobila si raňajky?” spýtala som sa mami. Nikto sa mi neozval. Poriadne som si pretrela oči a pozrela sa na gauč. Na gauči sedel Payton. Ešte raz som si pretrela oči.

„To si zo mňa robíš srandu? Čo ty tu?” prekvapene som na neho pozerala. „Naši odišli na služobku a stretol som tvojich rodičov a tý mi povedali, že môžem byť u vás aby som sa o teba postaral, keďže ty vraj doma nechceš byť sama” vysvetlil.

Prezrel si ma od hlavy až po päty. „Moja mikina!” zakričal. Len som mykla plecami. Už som si jeho mikinu zamilovala, takže to znamená, že už ju neuvidí.
***
Deň ubehol v pohode. Celý deň sme len oddychovali. Pokec bol menší ale nič extra. Dozvedela som sa, že má ešte ďalšiu mladšiu sestru a ešte jedného brata. Wou. Veľká rodinka.