Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

43. sobota

Nezaspala som. Ležím na posteli a započula som otváranie dverí... V nich sa zrazu objavil Payton. Úprimne, nečakala som práve jeho. Po tom ako sme prišli domov sa mi zdalo, akoby bol na mňa urazený.

„Ahoj.” pozdravil sa. „Ahoj.” odzdravila som sa a sadla si na posteľ. Potľapkala som na voľné miesto vedľa mňa. Prisadol si vedľa mňa. „Ako si sa dostal dnu?” pokrčila som obočím.

„Oknom.” zasmial sa. Znova som pokrčila obočie. Povzdychol si. „Tvoje bolo zavreté, tak som vliezol obývačkovím oknom.”

„A čo potrebuješ?” založila som si ruky cez prsia. „Nemôžem len tak prísť?” uškrnul sa. Pozrela som sa na neho neutrálnym pohľadom. Pretočil očami a pokrútil hlavou s úsmevom na tvári.

„To, čo chcem to neurobíš, ale prišiel som len tak ťa pozrieť... Chápeš. Videl som tu Coopa a pamätáš, čo sa stalo naposledy medzi vami.” zodvihol hlavu ku mne a pozrel sa mi do očí.

Hah... Pamätám si, čo sa stalo naposledy s Jordanom. Len som si povzdychla. „Stalo sa toho veľa, to je pravda.” odvrátila som od neho pohľad. Dvoma prstami, mi chytil bradu a otočil mi ju späť na neho. „Je mi jedno, čo všetko sa stalo. Hlavné je, že ťa mám pre seba a to mi stačí.” pobozkal ma. Wau... Ja mám dnes šťastie.

Odtrhla som sa. „Ostávaš tu aj cez noc?” mykol plecami. „Pravdepodobne.” prikývla som. Obaja sme si ľahli do postele a snažili sa zaspať. Lenže ON ešte nebol taký unavený a tak sme sa ešte rozprávali a napokon to skončilo tak, že mi zaspal na hrudi.

No musím uznať... Je zlatý. Napokon som sa rozhodla aj ja ísť spať.

***

Ráno som sa zobudila na vtáčí spev. Bolo krásne sobotné ráno. Vedľa mňa ešte stále spal Payton, ako malé dieťa. Pozrela som sa na hodinky a bolo presne osem hodín. Vstala som a niečo ma stiahlo späť do postele...

Ako inak to bol náš Payton. „Ešte lež.” zamumlal do mojej hrudi. Zasmiala som sa a zašla mu rukou do vlasov. Znova niečo zamumlal.

***

Vstali sme z posteli asi len okolo desiatej. Našťastie rodičia museli odísť, ale vrátia sa okolo obeda až večera. To znamená, že mám skoro celý deň dom pre seba.

Na raňajky sme mali cereálie a na obed si objednáme pizzu aj s chalanmi. Je na čase si spraviť stretko. No nevieme u koho.

„No, ale u koho?” spýtala som sa Paytona. „To sa ešte dohodneme.” odpovedal. Prikývla som. Zrazu zazvonili dvere. Išla som otvoriť a vo dverách stál... Coop.

Usmial sa na mňa a ja som mu úsmev vrátila. Aspoň sa na mňa nehnevá, aj keď tá nahnevaná by som tu mala byť ja.

„Ahoj.” pozdravil sa mi. „Ahoj.” odzdravila som sa mu. „Ideš ďalej?” prikývol a vošiel dnu. Z obývačky dobehol k nám Payton. Coop na chvíľu zamrzol. Ani sa mu nečudujem.

„Čau.” pozdravil sa Paytonovy Copp a Payton Coopovy tiež. „Čo ty tu?” spýtal sa Coop Paytona. „A ta vieš... Prespal som tu” mykol plecami Payton. Coop len kývol hlavou.

Zdá sa mi to alebo cítiť vo vzduchu napätie? Asi nezdá, že?

Ďakujem za 20k❤️!! Vážim si to❤️. Ak by boli nijaké otázky a podobne tu je ig: _nataliaondrikova_
❤️❤️❤️