Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

časť 23. alkohol

„Ja toho kokøta zabijem” zasyčal a vydal sa do miestnosti za ním. Chvíľu som sa spamätávala a potom utekala rýchlo za ním. Videla som ho ako ide za Nickom. No potom som videla už len ako sa rozprávajú a potom ako Nickovy...

Vrazil poriadnu päsťou. Wau... Tak toto som nečakala... Začali sa uprostred davu ľudí hádať a biť.

„Ty si taký hajzel! Zabijem ťa!” zakričal Payton na Nicka. „Kurwa o čom točíš?!” zakričal späť Nick. „Ty si ju chcel znásilniť?! To ty?!” našťastie túto vetu šepol, aby to nikto nepočul. Až na mňa.

„Ja?! Takže ti to tá malá štetka povedala!” zakričal Nick. „Ešte raz ju zák nazvy a rozbijem ti hubu!” zakričal mu späť Payton. Hneď mu Payton dal päsťou. Nick spadol na zem. Obom tiekla krv z nosa.

Zdesene som sa na to všetko pozerala. Môj otec pribehol za Paytonom a ťahal ho od Nicka a za Nickom pribehol jeho otec. No Payton neustupoval, tak isto ani Nick. Znova sa do seba pustili...

Obaja boli od krvy. Už som sa na to nemohla pozerať a vtrhla som medzi nich. Podarilo sa im ich od seba odtiahnuť. Zdesene a ľútostne som sa pozerala na Paytona. Tak isto ako on na mňa.

Pribehla k Paytonovy jeho mama.

Pov Payton:
Došiel som za Nickom a poriadne sme sa pohádali a pobili. Až do krvy... Mňa ťahal od Nicka Natalin otec a Nicka odo mňa jeho otec. Neprestávali sme, ale keď medzi nás vbehla Natali... A videl som jej vystrašený pohľad... Prestali sme.

Chúďa dievča... Nevedel som, že to Nick ju chcel znásilniť... Sadol som si na stoličku a zastavoval si krvácanie z nosa. Videl som ako sa na mňa Natali pozerá...

No prišla za mnou moja mama...

„Payton! Si normálny?! Vďaka tebe mohol Nick skončiť v nemocnici! Prečo ste sa pobili?!” hneď na mňa začala kričať. Pche!Niesom malý chlapec, aby som tam začal plakať.

„Takže on mohol skončiť v nemocnici?! A ja čo?! To si myslíš, že som sám sebe pribil do nosa a teraz mi tečie krv?! Zato, že je mladší ho nemusíte ochraňovať vždy! Ten sviniar si to zaslúžil!” zakričal som a postavil sa. Nevadilo mi, že sa na mňa všetci pozerajú. Chcel som odísť, no mama na mňa zase zakričala.

„Kam si myslíš, že ideš?! Pekne krásne sa s Nickom udobríte!” zakričala. Uchechtol som sa. „To radšej by som olízol podlahu na záchode, ako sa mu ospravedlniť” prevrátil som očami a odišiel...

Pov Natali:
Jeho mama na neho tiež kričala. Bolo mi ho ľúto... Nezaslúžil si, aby na neho boli ľudia, až taký zlý... Aj mne je ľúto, že som na neho vôbec, aj kričala... No zrazu sa postavil zo stoličky. Pozorne som ho sledovala.

„Kam si myslíš, že ideš?! Pekne krásne sa s Nickom udobríte!” zakričala na neho Caroline. Uchechtol sa. „To radšej by som olízol podlahu na záchode, ako sa mu ospravedlniť” prevrátil očami a odišiel...

Caroline chcela ísť za ním, no ja som ju zastavila.

„Prosím vás... Mohla by som za ním ísť ja? Skúsim sa s ním porozprávať” milo som sa na ňu usmiala. Prikývla. Usmiala som sa na ňu znova a perami poďakovala.

Pri odchode ma ešte zastavila. „A ďakujem” usmiala sa. Prikývla som a vyšla z miestnosti. Utekala som za ním. Presne viem kde bude. Výťahom som sa vyviezla na strechu a ako som vravela... Bol tam...

Fajčil na streche. Pomali som podišla k nemu. „Načo si tu? Prišla si ma ľutovať?” spýtal sa arogantne a nezabudol sa zasmiať.

„Prišla som ti poďakovať” postavila som sa vedľa neho. Pozerala som sa na výhľad. Bola to nádhera...