časť 32. chudera

753 14 2
                                    

Takto to išlo väčšinu večera. Cam si s nimi sadol. Bola som rada, že ho majú radi. Bavili sme sa, až kým... Som neuvidela Paytona s Vic.

Vážne sa s ním musí trepať všade? Chápem, že spolu spia, ale vraj spolu nechodia. To bol pre mňa šok. A, aj to mi povedala Rach. Vraj chodil len s jedným dievčaťom... Volala sa Kenzie. Chudák chalan...

Ach! Už dosť o Paytonovy! Dnes sme si to prišli užívať a nie sa zamýšľať nad... Ním.

Očividne si Noen všimol môj pohľad na... Vieme koho a tak ma pohladil po rameni. Aspoň, že ho mám. Moja láska. Samozrejme, že sme len najlepší kamaráti a nič viac!

Noen je fakt kamarát! Vždy pomôže a poradí, keď treba. Hovorí sa, že chlapci sú lepší kamaráti, ako dievčatá. Za mňa? U niekoho je to pravda. Niekto možno vôbec nemá rád chalanov.

„Aha! Pozrime sa koho nám tu čerti nesú!” poznamenal Jordan a pozrel sa Paytonovým smerom. Ako inak... Payton smeroval k nám, s tým jeho typickým úškrnom na tvári a opierajúc sa ramenom o Vic. No fuj... Keby ste len mohli vidieť, aký výraz na mňa hodila.

Len som prevrátila očami a taktiež som sa pozrela na ňu mojím hnusným pohľadom, ktorý samozrejme prekonal ten jej. Hah...

„Ó pozerám, že si sem nesieš aj svoj prívesok” podotkol znechutene Noen. Hovorila som, že ho milujem? Myslím Noena a nie Vic. Samozrejme, ako inak... Payton Noena vraždil pohľadom. Coop a Noen si len ťukli päsťou.

Prisunula som sa bližšie k Cooperovy a on jeho ruku presmeroval na môj bok. Aké romantické, že? Všimla som si Paytonov pohľad na Cooperovú ruku. Bolo na ňom vidno aj, ako sa zamračil.

Ale... Prečo? Nebudem to riešiť, inak nad tým budem rozmýšľať celú noc. Chalani sa tam rozprávali a ja som ich vôbec nevnímala. Bola som totižto vo svojom svete.

Všetky moje otázky sa začínali slovom 'Prečo?'. Odpoveď na ne tak rýchlo nezískam... Budem si musieť počkať...

„Chceš vypadnúť?” vytrhol ma z môjho rozmýšľania známi hlas. Prikývla som a on ma chytil za ruku a viedol preč. No v našej ceste nás stopol hlas.

„Hej vy hrdličky! Kamže, kam?” ozval sa Nate a uškrnul sa. „Ideme si to užiť!” odpovedal mu Coop s úškrnom na tvári. Fakt vtipné Coop... Fakt vtipné...

Znova som si všimla toho debila výraz. Znova sa zamračil a videla som, ako mu nabjeha žila na krku a na čele. Videla som, ako zatína päste. No našťastie ma znova z môjho rozmýšľania vytrhol Coop.

Vyšli sme von z Davidovho domu a prešli k Cooperovmu autu. Ako správny gentlemen mi otvoril dvere a ja som si sadla na miesto spolujazdca. Coop obehol auto a sadol si na miesto spolujazdca.

Zavrel dvere a naštartoval auto. Boli sme obaja ticho, no bolo to, to príjemné ticho. Jeho ruka sa usídlila na mojom stehne. Nijako mi to neprekážalo.

„Rozmýšľal som...” začal, no nedokončil. „Nad čím?” spýtala som sa s úsmevom na tvári. „Po štvrtom ročníku idem na výšku a tak ma napadlo... Ak by si šla niekde na výšku poblízlu mojej... Nemuseli by sme platiť za interák, ale kúpili by sme si byt” jeho ruka na mojom stehne sa začala posúvať hore vyššie.

Po chrbte mi prešiel mráz. To nemyslí snáď vážne? Dúfam, že sa so mnou práve tu a práve teraz nechce vyspať. Dobre vie, že som panna... A za ten byt? Úprimne... Neviem.

„Pozri...” zastavila som jeho ruku a pokračovala. „Sme spolu krátko a neviem, ako to bude o rok... Dúfam, že ma chápeš... Nechcem ti ublížiť, ani nič podobné, ale... Myslíš si, že je dobrý nápad kúpiť si spoločný byt?” podvihla som jedno obočie.

„Prepáč, ak idem na teba zhurta... Chcem aby si sa so mnou cítila dobre a mal som ťa na blízku... Bojím sa, že nakoniec skončíš s Paytonom. Veď vieš...” znova ruku posunul vyššie.

No moje telo na to vôbec nereagovalo. Je niečo podobné možné? Inému dievčaťu by sa to páčilo, ale žeby... Cooper nebol ten správny? Čo by sa stalo, ak by tu sedel a dotýkal sa ma niekto iný a nie Coop?

„Prepáč Coop, ale... Toto nieje správna chvíľa a necítim sa na to” dopovedala som a on zastavil presne pred mojím domom. „Nieje správna chvíľa?!” zvýšil hlas.

„Skôr tu nesedí správny človek! Vidím, ako sa na seba s Paytonom pozeráte! Neboj sa... Viem o všetkom! Čo on má a ja nie?! Prečo stále myslíš na neho a hľadáš ho v každej jednej skur**nej situácii, ktorá sa stane?! Ja ti niesom dosť dobrý?! Myslel som si, že si iná Nat... Ale, ako tak pozerám... Si tak isto obyčajná chudera, ako tie ostatné, ktoré sa mu namotali” povzdychol si. Neveriacky som sa na neho pozerala.

„Takže ja som chudera? Ja? Vyzerám tak, že by som sa mu pchala do riti?! Nechala sa ním olizovať a fajčila mu?! Coop, mám ešte stále šestnásť! Niesom sprostá! Som stále panna a čakám na správnu chvíľu a správneho človeka! Nevyspím sa s niekym koho pravé stretnem na ulici...” hlesla som.

„No, keď ma vidíš takto... Ako nijakú chuderu... Asi niesi ten správny” šepla som a smutne sa na mňa pozrel.

„Takže sa so mnou rozchádzaš?” neveriacky sa zasmial. Nič som nepovedala a otvorila dvere na aute. „Maj sa Cooper” pozdravila som sa mu a zavrela dvere na jeho aute a vydala sa dnu, do domu.


Team Coop alebo Pay??

Aj z nenávisti môže vzniknúť láska Where stories live. Discover now