Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

38. musím

Nat sa s ňou smiala. „Ospravedlňte ma dámy” odišiel som od dievčat a išiel smerom k chalanom.
***
A je to tu... Polnoc. Ženích a nevesta sú už na parkete a tancujú. Keď sa tak na nich pozerám začínam si niečo uvedomovať. Raz príde aj na mňa svadba... no... ale... kto bude so mnou to neviem. Ale dokázal by som si to s jednou osobou predstaviť.

Mal by som sa konečne vzchopiť a povedať niečo, čo chcem povedať už dlho... Čo mám vlastne robiť? Povedať to... Nepovedať to? To je dobrá otázka. Žeby som sa aj ja konečne zamiloval? Vážne zamiloval...

Uvidíme, čo nám čas dá... Musím jej to povedať, to je jasné, ale ako? Len tak si prídem za ňou a dám jej pusu pred všetkými a poviem jej "milujem ťa"? A čo za to čakám? Že mi hneď skočí do náruče? Nie to nie... Skôr poriadnu facku tak, ako minule.

Au... Do dnes si ju pamätám a bolí to, keď si na to vspomeniem. Ako som povedal... Uvidíme, čo nám čas dá.

Len dúfam, že ten čas nebude dlhý.

Natalie

Je čas na tancovačku! Tak na tento večer som fest zvedavá. Do dnes si pamätám minulú svadbu. A pamätám si s toho aj viac... Vieme, čo myslím... Ale ten pocit bol... Úžasný! Čo by som za to dala teraz...

Nie! Nedala! Nesmiem! Alebo? Nie! Hmm, ale tie pery...

Kým som rozmýšľala nad tým všetkým, už znova sa začalo tancovať. Niekto ma stiahol na parket. Cítila som jeho ruku na mojom boku a druhou rukou mal prepletené prsty so mnou. Ja som si jednu ruku položila na jeho rameno. Pomali sme tancovali podľa rytmu.

„Chcem ti niečo povedať” zašepkal mi neiste. „Počúvam” odpovedala som. „Myslím, že je čas, aby si to konečne vedela...” začal.

„Ja...”

Viem som sviňa😼, ale no stres pokračovanie vydávam zajtra😏, len ho potrebujem napísať😂, posnažím sa aby bolo fakt dlhšie a aby bolo napínavé, koniec tak skoro nečakajte😼, vidím to aj na pokračovanie knihy🤭. Chcem vám len popriať Šťastné a Veselé Vianoce❤️.