Aj z nenávisti môže vzniknúť láska

41. späť doma

Zaspala som.

***
Domov, sladký domov. Konečne doma po strašnej svadbe na Floride. Dnes našťastie do školy ísť nemusím, keďže som sa vrátila domov o jednej poobede. Komu by sa chcelo ísť na pár hodín do školy.

Ľahla som si do izby na posteľ a zaspávala som. Aj by som zaspala, kebyže sa dole neozve klopanie na vchodové dvere.

Neochotne som sa postavila z postele a išla dolu otvoriť vchodové dvere. No našťastie tam stál Jordan.

„Ahoj. Poď ďalej.” pozvala som ho dnu. Vošiel dnu a ja som za ním zavrela dvere. „Potrebuješ niečo?” opýtala som sa.

„Umm... Nie. Len som ťa prišiel pozrieť. Doma som sa nudil.” mykol plecami.

„Aha... A čo chalani? Oni niesu doma?” zamyslel sa. „Spia.” Mykol plecami a zasmial sa. Ja s ním.

„Ideš hore?” opýtala som sa po dlhšom trápnom tichu. Súhlasné prikývol. Nasledoval ma po schodoch do mojej izby. Sadol si na posteľ, zatiaľ čo ja som si vyťahovala zo skrini čisté veci.

„To si sa ešte nestihla prezliecť čo sme prišli?” zasmial sa. Súhlasne som pokrútila hlavou a musela som sa mierne usmiať.

„Ja sa idem prezliecť, tak počkaj tu.” bola som na ceste do kúpeľky, no zastavil ma jeho hlas.

„Inak chcel som ti niečo povedať...”  zasekol sa. Otočila som sa na neho a počúvala. Nič nepovedal. Len sedel na posteli a hľadel do zeme. Povzdychla som si.

„Vieš... Tak nijak si sa mi... No... Zapáčila.” vypleštila som na neho oči. Skoro som nedýchala. Chytila som sa za srdce a oprela sa o zárubňu na dverách.

„Nečakala si to, že?” zasmial sa. Pokrútila som hlavou na náznak súhlasu. Myslela som si, že si zo mňa len uťahuje.

„A nie, nežartujem.” znova sa jemne zasmial. Pomaly sa postavil a prešiel ku mne. Postavil sa predo mnou a zahľadel sa mi do očí. „Fakt ťa mám veľmi rád a veľmi sa mi páčiš. Si milá, pekná, vnímavá a chápavá. Aj ja mám s toho divný pocit, ale myslím si, že by sme to mohli aspoň skúsiť.” prehrabol si vlasy. Nevedela som, čo povedať.

„Jordan... Úprimne neviem, čo povedať. Nikdy som nečakala, že by som sa ti páčila.” nervózne som sa usmiala a pozrela sa na neho.

„Ani ja som nečakal, že sa Payton do teba zamiluje a spočiatku som to nechápal a vidíš. Zázraky sa dejú.” zasmial sa. Počkať! Všetci ste dobre počuli čo povedal?

„Zamiloval?” uchechtla som sa. „Všetci dobre vieme aký je. Ďalšia trofej na jeho poličke trofejí nechcem byť.” prekrížila som si ruky cez prsia.

„No, ale ja to myslím vážne. Vyzerá to tak, že sa do teba buchol a to doslova.” zamrzla som. „No teraz je hlasnejšie komu dáš šancu” pozrel sa mi hlboko do očí. Mal krásne oči (prepáčte zabudla som farbu).

Zrazu sa ku mne priblížil tvárou a urobil to... Spojil naše pery.

Ospravedlňujem sa, že som dlho nebola aktívna. Posnažím sa vydávať časti každé dva alebo tri dni.

Ďakujem skoro za 20k!!❤️❤️❤️